Ježiš povedal: „Ja som cesta, pravda i život.“ (Jn 14:6)
Fundamentálnu otázku, ktorú si aspoň raz v živote položí každý kresťan, znie: Ako môžem byť spasený? Vieme totiž, že Ježiš Kristus prišiel na tento svet a trpel zaň, aby nás spasil.
Preklad Bohuslava Košu: JnEv 3:17 Lebo Boh neposlal svojho Syna na svet, aby súdil svet, ale aby svet spasil.
Čo však tá spása vlastne je? Termínom „spása“ sa prekladá grécky výraz „σωτηρία“ (sótéria), ktorého doslovný preklad je „záchrana“. Ježiš Kristus nás tak doslova prišiel zachrániť z hriechu, pretože sme všetci zhrešili a pre hriech sme duchovne mŕtvi.
Preklad Štefana Porúbčana: Rim 3:23 Všetci totiž zhrešili a potrebujú (zásahu) Božej veleby,
Preklad Nového sveta: Rim 6:11 Tak aj vy: považujte sa za mŕtvych pre hriech, ale za živých pre konanie Božej vôle ako nasledovníci Krista Ježiša.
Ako teda dosiahneme tú spásu? Respektíve, kto môže byť spasený, ako sa Ježiša pýtali aj jeho učeníci – apoštoli? Odpoveď na ňu nám poskytol samotný Ježiš.
Preklad Nádej pre každého: MtEv 19:25-26 Učeníkov to veľmi prekvapilo a spytovali sa: „Kto teda môže byť vôbec spasený?“ Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „V ľudských silách to nie je, ale u Boha je všetko možné.“
Ježišovou odpoveďou teda je, že ľudia sa sami od seba spasiť nemôžu, nie je to v ich moci. Všetci sme totiž zhrešili a odmenou za hriech je jedine smrť.
Preklad Štefana Porúbčana: Rim 3:23 Všetci totiž zhrešili a potrebujú (zásahu) Božej veleby,
Evanjelický preklad: Rim 6:23 Lebo odmena za hriech je smrť, ale Božím darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, Pánovi našom.
Ale zároveň jeho odpoveď pokračuje, že Bohu je všetko možné. Vo Svätom Písme nájdeme dva kľúčové úryvky, ktoré nám to bližšie objasňujú – jeden v Pavlovom liste Efezanom a druhý v Pavlovom liste Títovi.
Preklad Bohuslava Košu: Ef 2:8-9 Veď milosťou ste spasení, prostredníctvom viery; a to nie sami zo seba, je to dar Boží; nie so skutkov, aby sa nikto nechválil.
Katolícky preklad: Tít 3:5 spasil nás nie pre spravodlivé skutky, ktoré sme my konali, ale zo svojho milosrdenstva; kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom,
To Boh prostredníctvom Kristovej obety nám dal milosť. Slovami katolíckej rehoľníčky Edith Steinovej (1891 – 1942 n. l.): „Spásu neprináša ľudská práca, ale Kristovo utrpenie.“ Spása teda prichádza výlučne len ako dar Božieho milosrdenstva, nie ako odmena zaslúžená našimi vlastnými skutkami. A čo je to tá milosť? „Dať milosť“ znamená „dať niečo niekomu, čo si dotyčný vôbec nezaslúži“, no aj tak sa mu to dá. Napríklad, keď niekto spácha nejaký trestný čin a je zaň právoplatne odsúdený a uväznený. Ak sa prezident rozhodne mu udeliť milosť, znamená to, že sa mu trest odpustí. Znamená ale aj to, že je nevinný? Rozhodne nie. Je vinný, ale vďaka udelenej milosti nemusí byť za svoj čin potrestaný. Úryvok z Pavlovho listu Efezanom nám prezrádza, že tento dar Božieho milosrdenstva dostávame prostredníctvom našej viery. Úryvok z Pavlovho listu Títovi nám zas ukazuje, že toto Božie milosrdenstvo nie je len nejakým abstraktným konceptom, ale konkrétnym procesom transformácie vyjadrený v podobe kúpeľa znovuzrodenia a obnovy vo Svätom Duchu.
Čo teda máme robiť, aby sme boli spasení? Túto otázku sa pýtali aj apoštolov. Odpoveď je pritom veľmi jednoduchá – stačí uveriť v Krista.
Preklad Kresťanského spoločenstva Milosť: SkApoš 16:29-31 Vypýtal si svetlo, skočil dovnútra a roztrasený padol pred Pavla a Sílasa. Vyviedol ich von a povedal: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?“ A oni odpovedali: „Uver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený ty aj tvoj dom.“
Nie však hocijakou vierou. Ľudia totiž často stotožňujú pravú vieru, ktorá nás privádza k spáse, s rôznymi inými formami viery. V snahe odlíšiť túto pravú vieru od iných foriem viery, ktoré môžu byť s ňou zamieňané, označme túto pravú vieru ako „k spáse vedúca“ viera. Čo je to teda tá „k spáse vedúca“ viera a v čom sa líši od inej „k spáse nevedúcej“ viery? Vodítkom pre posúdenie, čo by mohla byť „k spáse vedúca“ viera, nám poslúži verš z Pavlovho listu Rimanom.
Katolícky preklad: Rim 10:10 Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu.
Čím teda veríme? Srdcom. Ústami len vyznávame, čo prežívame v našom srdci. Ak však nedošlo k presvedčeniu v našom srdci, verbálne vyznanie viery ústami zostáva bezvýznamné. Veď nie každý, kto Ježišovi povie „pane“, vojde aj do nebeského kráľovstva.
Ekumenický preklad: MtEv 7:21 Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach.
Viera v niečo, čo pokladáme za evidentné, môžeme označiť ako „intelektuálna“ viera. Túto formu viery je možné charakterizovať ako objektívna viera vo faktickú realitu. Opiera sa o zjavné skutočnosti, a preto je prirodzene prijímaná. Avšak prečo táto forma viery nevedie k spáse? Lebo sa zakladá na ľudskej múdrosti a nie na Božej moci.
Ekumenický preklad 1 Kor 2:4-5 moje slovo a moje ohlasovanie nespočívalo v presvedčivých slovách múdrosti, ale v dokazovaní Ducha a moci, aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.
Viera v niečo, čo nie je evidentné, nakoľko nie sú k dispozícii dostatočné empirické dôkazy o tom, môžeme označiť ako „pasívna“ viera. Táto forma viery môže zahŕňať aj presvedčenie o existencii Boha. Avšak prečo ani táto forma viery nevedie k spáse? Lebo to nie je viera od srdca. Príkladom môžu byť farizeji, ktorí mali vieru v existenciu Boha, ale keď prišiel Ježiš Kristus, väčšina z nich ho neprijala. Iným príkladom môžu byť démoni, ktorí tiež veria v existenciu Boha, ale trasú sa.
Preklad Jeruzalemská biblia: Jak 2:19 Veríš, že Boh je jeden? Dobre robíš. Ale aj démoni veria, a trasú sa.
Ani úprimná viera, ale s pochybnosťami, nemôže viesť k spáse, práve kvôli tým pochybnostiam. Vzhľadom k tomu, že jednotlivec, ktorý uveril a dostal milosť od Boha, už je spasený, si tak môže byť o svojej spáse istý. Preto by v jeho srdci nemal existovať priestor pre pochybnosti.
Preklad Jeruzalemská biblia: JnEv 10:28 Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky.
Dobre to vystihol nemecký reformátor Martin Luther (1483 – 1546 n. l.) slovami: „Kto popiera istotu spasenia, vypľúva vieru.“ Istota spásy preto vylučuje akékoľvek pochybnosti.
Evanjelický preklad: Jak 1:6 Ale nech prosí s vierou, bez akéhokoľvek pochybovania. Lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, ktorú vietor unáša a zmieta.
Príkladom môže byť samotný Peter, ktorý sa topil, keď vystúpil z loďky. Dôvodom bolo, že vo svojom srdci zapochyboval.
Ekumenický preklad: MtEv 14:29-31 On povedal: „Poď!“ Peter vystúpil z lode, kráčal po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl, že vietor je silný, zľakol sa, začal sa topiť a kričal: „Pane, zachráň ma!“ Ježiš hneď vystrel ruku, chytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“
Počas tej krátkej chvíle, keď Peter kráčal po vode, bolo Petrovo srdce v aktívnom pohybe do Božej prítomnosti. Keď sa totiž viera v jeho srdci oprela o sľuby vychádzajúce priamo z Ježišových úst, Božia sila prerušila prírodné zákony a Peter bez ťažkostí kráčal po vode. Avšak, keď sa Peter namiesto Ježišovho slova oprel o vlastný rozum a hľadal vysvetlenie vo vonkajších javoch, jeho srdce sa rýchlo vrátilo do predchádzajúceho stavu a začal sa topiť. Dostal totiž strach. Strach je sprevádzaným javom pochybovania. Veriť a mať strach sa navzájom vylučuje.
Preklad Miloša Pavlíka: MkEv 4:40 i povedal im: „Čo ste [takí] ustráchaní? Ako to, že nemáte viery?“
Oba stavy totiž nemôžu existovať súbežne, pretože srdce nemôže byť zároveň osamotené a zároveň spoliehajúce sa na Boha. Práve preto, ak niekto vyhlási, že verí a pritom pociťuje aspoň trocha strach, klame sám seba, pretože jeho viera nie je autentická. Nie je to teda pravá „k spáse vedúca“ viera, ale len intelektuálne prijatie Ježišovho učenia.
Tá pravá „k spáse vedúca“ viera od srdca, je viera bez akéhokoľvek pochybovania. Takáto viera je potom schopná vykonávať aj zázraky – pohnúť horou alebo uzdravovať.
Pravoslávny preklad: MkEv 11:23 Veru, hovorím vám, že keby niekto povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora, a nezapochyboval by vo svojom srdci, ale by veril, že sa mu stane, čo povedal, stane sa mu to.
Katolícky preklad: LkEv 17:19 A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“
V časoch Ježišovho pôsobenia bola takáto forma viery v Izraeli veľmi vzácna. Sám Ježiš konštatoval, že takú formu viery nenašiel u nikoho v celej krajine, hoci Židia boli veriaci národ a jeho apoštoli boli pri ňom.
Preklad Nového sveta: MtEv 8:10 Keď to Ježiš počul, ohromilo ho to a povedal tým, čo ho nasledovali: „Verte mi, u nikoho v Izraeli som nenašiel takú veľkú vieru.“
Čo je teda tá „k spáse vedúca“ viera? „K spáse vedúca“ viera – autentická viera od srdca – znamená, že sa ľudské srdce aktívne pohne z predchádzajúceho stavu, t. j. od Boha odtrhnutej samoty a vstúpi do Božej prítomnosti, t. j. keď celú svoju tiaž oprie o Božiu skutočnosť, ktorá znovuzrodzuje a dokáže mu poskytnúť istý základ, tak ako tiaž domu držia základy, alebo tak, ako rodič drží dieťa na rukách. Podstatu „k spáse vedúcej“ viery najvýstižnejšie vyjadruje hebrejský výraz „אֱמוּנָה“ (emuná), ktorého doslovný preklad je „stálosť, pevnosť, stabilita“, z toho potom vzišiel význam „dôvera“. Lepšie pravú „k spáse vedúcu“ vieru preto v našom jazyku vystihuje výraz „dôvera“, než „viera“, pretože pod výrazom „viera“ v našej kultúre rozumieme skôr prijatie informácií, o ktorých nemáme bezprostredné znalosti.
Ekumenický preklad: Prís 3:5 Dôveruj celým srdcom Hospodinovi a nespoliehaj sa na svoj rozum.
Pravá viera v Boha preto znamená presunúť celú tiaž svojho života na Boha tak, ako tiaž domu stojí na jeho základoch, alebo ako tiaž dieťaťa na rukách rodiča. Ide o duchovnú, nie intelektuálnu aktivitu. Nie je to pasívne prijatie, či očakávanie, ale skôr ide o odovzdanie vlastného seba Bohu. Ježiš to ilustroval podobenstvom o mužovi, ktorý si postavil dom na skale.
Katolícky preklad: MtEv 7:24-27 A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale. A každý, kto tieto moje slová počúva, ale ich neuskutočňuje, podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý si postavil dom na piesku. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica, oborili sa na ten dom a dom sa zrútil; zostalo z neho veľké rumovisko.
Tým domom sme my a tou skalou je Kristus.
Preklad Bohuslava Košu: 1 Kor 10:4 a všetci pili ten istý duchovný nápoj. Pili totiž z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala, a tou skalou bol Kristus.
Tým, že veríme v Krista, dôverujeme mu a milujeme ho, tým staviame na tejto skale a čokoľvek je postavené na tejto skale, na tomto základe, to nespadne. Ak však budeme stavať na niečom inom, padneme ako ten dom postavený na piesku.
Ekumenický preklad: 1 Kor 3:11 Nik totiž nemôže položiť iný základ než ten, ktorý je už položený, a tým je Ježiš Kristus.
Práve preto pravá „k spáse vedúca“ viera nepredstavuje iba intelektuálne prijatie, ale vychádza zo srdca. Dostáva sa tak na povrch z najhlbšej časti človeka a podnecuje k skutkom celú našu osobnosť. Viera nie je výsledkom výchovy, ale hlbokého vnútorného presvedčenia.
Iba prostredníctvom tejto pravej „k spáse vedúca“ viery získavame Božiu milosť a to v podobe kúpeľa znovuzrodenia a obnovy vo Svätom Duchu. Čo však je ten kúpeľ znovuzrodenia a obnova vo Svätom Duchu? Najlepšie to pochopíme z kontextu rozhovoru Ježiša s farizejom Nikodémom.
Ekumenický preklad: JnEv 3:1-8 Medzi farizejmi bol jeden človek, volal sa Nikodém, bol to popredný muž medzi Židmi. On prišiel v noci k Ježišovi a povedal mu: „Rabbi, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha, lebo nikto nemôže robiť také znamenia, aké robíš ty, ak nie je s ním Boh.“ Ježiš mu odpovedal: „Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“ Nikodém mu povedal: „Ako sa môže narodiť človek, keď je starý? Či môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?“ Ježiš odpovedal: „Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. Nečuduj sa, že som ti povedal: ‚Musíte sa znova narodiť.‘ Vietor veje, kam chce; počuješ jeho hlas, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.“
Podľa Ježišových slov môže do Božieho kráľovstva vojsť len znovuzrodený človek – človek narodený z Ducha. Znovuzrodenie reprezentuje moment, keď Boh otvorí človeku srdce na prijatie Svätého Ducha, čoho dôsledkom je „k spáse vedúca“ viera.
Preklad Kresťanského spoločenstva Milosť: Sk 16:14 Počúvala aj istá žena menom Lýdia, obchodníčka s purpurom z mesta Tyatiry, ktorá si ctila Boha. Pán jej otvoril srdce, aby pozorne počúvala, čo Pavol hovoril.
Miestom „k spáse vedúcej“ viery totiž nie je myseľ, ale srdce.
Katolícky preklad: Rim 10:10 Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu.
Pretože, čo sme stratili v Adamovi, je duch, ktorý zomrel. Čo obdržíme v kúpeli znovuzrodenia, je nový živý duch.
Evanjelický preklad: Ez 36:26-27 Dám vám nové srdce a nového ducha do vášho vnútra; odstránim kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce mäsité. Dám svojho Ducha do vášho vnútra a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení, zachovávali a plnili moje nariadenia.
Pred znovuzrodením sme neboli spojení s Bohom, pretože sme boli duchovne mŕtvi. Prostredníctvom nového živého ducha však budeme spojení so Svätým Duchom, lebo čo sa narodilo z ducha je duch.
Ekumenický preklad: JnEv 3:6 Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch.
Preklad Jozefa Roháčka (autorizovaná verzia Dušana Seberíniho): 1 Kor 12:13 Lebo i v jednom Duchu my všetci sme ponorení do jedného tela, buď Židia buď Gréci buď sluhovia buď slobodní, a všetci sme napojení v jedného Ducha.
A tým, že sme napojení na Svätého Ducha, sme do neho ponorení (pokrstení) a teda ním aj naplnení.
Preklad Jozefa Roháčka (autorizovaná verzia Dušana Seberíniho): SkApoš 1:4-5 A shromažďujúc sa s nimi prikazoval im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby čakali zasľúbenie Otcovo, o ktorom zasľúbení ste vraj počuli od mňa; totiž že Ján ponáral do vody, ale vy budete ponorení do Svätého Ducha už o nie mnoho dní.
Preklad Jeruzalemská biblia: SkApoš 2:4 Všetkých naplnil Svätý Duch a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.
Ak je však postačujúce len veriť a ak si je človek istý svojou spásou, mohol by si na tomto svete dovoliť činiť prakticky čokoľvek, vrátane ťažkých zločinov? Nie. Znovuzrodení nasledovatelia Krista sú od základov úplne zmenení. Už totiž nežijú podľa telesných žiadostí, ako ostatní ľudia, ale podľa toho, čo sa páči Bohu.
Preklad Nádej pre každého: Rim 8:5 Tí, čo žijú podľa vlastnej vôle, sú ovládaní sebeckými túžbami. Ale ten, v kom žije Svätý Duch, robí to, čo sa páči Bohu.
Kto tvrdí, že v neho verí, ale nekoná jeho vôľu, je klamár.
Evanjelický preklad: 1 Jn 2:4 Kto hovorí: Poznám Ho, ale nezachováva Jeho prikázania, je klamár a niet v ňom pravdy.
Lebo dobrý strom rodí dobré ovocie a ovocím ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť.
Katolícky preklad: MtEv 7:17-18 Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie.
Preklad Štefana Porúbčana: Gal 5:22-23 Ovocím Ducha je zasa láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť.
Znovuzrodený človek má schopnosť rozlišovať, čo je Bohu milé a čo nie. Jeho hodnoty sú úplne odlišné od hodnôt telesne zmýšľajúcich ľudí. Jeho vlastné ego ustupuje Božím požiadavkám.
Evanjelický preklad: Ez 36:27 Dám svojho Ducha do vášho vnútra a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení, zachovávali a plnili moje nariadenia.
Dôsledkom takejto pravej „k spáse vedúcej“ viery sú teda aj skutky. Viera bez skutkov je totiž mŕtva a mŕtva viera nie je „k spáse vedúca“ viera.
Preklad Miloša Pavlíka: Jak 2:26 Áno, ako je telo bez ducha mŕtve, priam tak je aj viera bez činov mŕtva.
Slovami nemeckého reformátora Martina Luthera (1483 – 1546 n. l.): „Nemožno oddeľovať skutky od viery, tak ako nemožno oddeliť žiar a svetlo od ohňa.“ Pretože „viera sa síce nepýta, či robiť dobré skutky, ale ich neustále robí. Kto však nekoná také skutky, je človekom bez viery, tápe okolo seba, len hľadá vieru; ani len nevie, čo je viera a dobré skutky; i keď o nich mnoho hovorí.“ Skutky sú vo svojej podstate vyznaním pravej „k spáse vedúcej“ viery.
Môže sa tak zdať, že znovuzrodený človek už nikdy nemôže zhrešiť. Avšak realita je odlišná. Hriech v živote veriaceho úplne nezmizne, a žiadny veriaci sa mu nemôže vyhnúť. Existuje priama úmera medzi hriešnosťou a odovzdaním vedenia vlastného života Svätému Duchu. Čím viac sa opierame o Boha, tým menej hrešíme. Treba si však pamätať, že skúška našej viery prináša vytrvalosť.
Preklad Jeruzalemská biblia: Jak 1:3 Veď viete, že skúška vašej viery prináša vytrvalosť.