Rozsah kánonických spisov

Úvod

4 Rozsah kánonických spisov

Rovnako, ako v prípade kánonu Nového Písma, je nutné si definovať aj rozsah kánonických spisov Starého Písma, ktorý možno považovať za „norma normans“.

Mazoretský text

Súčasný rabínsky judaizmus používa tzv. mazorestký text. Nakoľko sa rabínsky judaizmus vyvinul z farizejstva, je tu predpoklad, že zachováva textový typ z čias pôsobenia Ježiša Krista. Najstaršie rukopisy mazoretského textu sú však až zo začiatku 11. stor. n. l. Napriek tomu zvitok En-Gedi (okolo 210 – 390 n. l.) je identický s mazoretským textom a aj niektoré zvitky od Mŕtveho mora (3. stor. p. n. l. – 1. stor. n. l.) dosvedčujú, že mazoretský text má pôvod v období druhého chrámu. Mazoretský text je preto nutné brať do úvahy.

Zvitky od Mŕtveho mora

Zvitky od Mŕtveho mora pochádzajú z obdobia 3. stor. p. n. l. – 1. stor. n. l., a teda sú z oblasti aj z doby pôsobenia Ježiša Krista či skoršej doby. Je preto nutné ich brať do úvahy.

Samaritánský Pentateuch

Samaritánský Pentateuch tvoria knihy Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri a Deuteronómium napísané samaritánskym písmom používaný Samaritánmi. Jedným z hlavných rozdielom medzi mazoretským a samaritánskym textom je, že podľa mazoretského textu bolo Izraelitom povedané, aby vstúpili do zasľúbenej zeme a postavili oltár na vrchu Ebal, zatiaľ čo samaritánsky text hovorí, že takýto oltár, prvý postavený Izraelitmi v zasľúbenej krajine, by mal byť postavený na hore Gerizim. Už v čase pôsobenia Ježiša Krista sa samaritánsky text líšil od vtedajšieho židovského textu používaného v Palestíne, čo je dosvedčené aj v Evanjeliu podľa Jána.

Ekumenický preklad: JnEv 4:19-24 Žena mu odpovedala: „Pane, vidím, že si prorok. Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, ale vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa mu treba klaňať.“ Ježiš jej odpovedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, pretože spása je zo Židov. Ale prichádza hodina — a už je tu —, keď praví ctitelia budú sa klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Veď aj Otec hľadá takýchto ctiteľov. Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa klaňať v Duchu a pravde.“

Katolícky preklad: JnEv 4:19-24 Žena mu vravela: "Pane, vidím, že si prorok. Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať." Ježiš jej povedal: "Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde."

Evanjelický preklad: JnEv 4:19-24 Žena mu povedala: Vidím, Pane, že si prorok. Naši otcovia vzývali Boha na tomto vrchu, ale vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde treba vzývať Boha. Odpovedal jej Ježiš: Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme nebudete vzývať Otca. Vy vzývate, čo nepoznáte; my vzývame, čo poznáme; lebo spasenie je zo Židov. Ale prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú vzývať Otca v duchu a v pravde; veď aj Otec takýchto ctiteľov chce mať. Boh je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde.

Preklad Jozefa Roháčka: JnEv 4:19-24 Vtedy mu riekla žena: Pane, vidím, že si ty prorok. Naši otcovia sa modlievali na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba modliť. Ježiš jej povedal: Ver mi, ženo, že ide hodina, keď ani na tomto vrchu ani v Jeruzaleme nebudete sa modliť Otcovi. Vy sa modlíte a neviete čomu; my sa modlíme a vieme čomu, lebo spása je zo Židov. Ale ide hodina a je teraz, keď praví modlitebníci budú sa modliť Otcovi v duchu a v pravde, lebo aj Otec hľadá takých modlitebníkov, ktorí by sa mu tak modlili. Bôh je duch, a tí, ktorí sa mu modlia, musia sa modliť v duchu a v pravde.

Pravoslávny preklad: JnEv 4:19-24 Žena Mu vravela: Pane, vidím, že si prorok. Naši otcovia sa klaňali (Bohu) na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať. Isus jej povedal: Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spasenie je zo Židov. Ale prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú sa klaňať Otcovi v duchu a v pravde. Lebo Otec si hľadá takých ctiteľov. Boh je duch a tí, čo sa Mu klaňajú, majú sa klaňať v duchu a v pravde.

Preklad Nového sveta: JnEv 4:19-24 Žena mu na to povedala: „Pane, vidím, že si prorok. Naši predkovia uctievali Boha na tomto vrchu, ale vy hovoríte, že miesto, kde sa má uctievať, je v Jeruzaleme.“ Ježiš jej povedal: „Ver mi, prichádza čas, keď nebudete uctievať Otca ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy uctievate, čo nepoznáte. My uctievame, čo poznáme, lebo záchrana sa začína od Židov. Ale prichádza čas a už je tu, keď praví ctitelia budú uctievať Otca duchom a pravdou, lebo Otec hľadá tých, ktorí ho budú takto uctievať. Boh je duch a tí, ktorí ho uctievajú, musia ho uctievať duchom a pravdou.“

Preklad Kresťanského spoločenstva Milosť: JnEv 4:19-24 Žena mu povedala: Pane, vidím, že si prorok! Naši otcovia uctievali Boha na tomto vrchu, no vy hovoríte, že miesto, kde sa má uctievať, je v Jeruzaleme. Ježiš jej odpovedal: Žena, ver mi, že prichádza hodina, keď nebudete uctievať Otca ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy uctievate toho, koho nepoznáte; my uctievame toho, koho poznáme, lebo spasenie je zo Židov. Ale prichádza hodina – a už je tu – keď praví uctievači budú uctievať Otca v duchu a pravde, lebo Otec hľadá takýchto uctievačov. Boh je duch a tí, ktorí ho uctievajú, musia ho uctievať v duchu a pravde.

Preklad Jeruzalemská biblia: JnEv 4:19-24 Žena mu vravela: "Pane, vidím, že si prorok. Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať." Ježiš jej povedal: "Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte, my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a v pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a v pravde."

Preklad Štefana Porúbčana: JnEv 4:19-24 Vravela mu žena: „Pane, vidím, že si prorok . – Naši otcovia sa na tejto hore klaňali (Bohu), vy však tvrdíte, že v Jeruzaleme je to miesto, kde sa treba klaňať.“ Ježiš jej odvetil: „Ver mi, žena, prichádza čas, keď sa ani na tejto hore, ani v Jeruzaleme nebudete klaňať Otcovi! Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte, my sa klaniame tomu, čo poznáme. Spása je totiž od Židov. Ale príde čas, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v duchu a pravde. A sám Otec si žiada takýchto ctiteľov. Boh je duch, a tí, čo sa mu klaňajú, majú sa (mu) klaňať v duchu a pravde“

Preklad Bohuslava Košu: JnEv 4:19-24 Žena mu vraví: „Pane, vidím, že si prorok. Naši otcovia sa na tomto vrchu klaňali, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať.“ Ježiš jej hovorí: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme nebudete klaňať Otcovi. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte, my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spasenie je zo Židov. Ale prichádza hodina, ba je už tu, keď praví ctitelia budú sa klaňať Otcovi v duchu a pravde. Veď aj Otec si hľadá takýchto ctiteľov. Boh je duch, a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa klaňať v duchu a pravde.“

Preklad Miloša Pavlíka: JnEv 4:19-24 Tá žena mu vraví: Pane, pozorujem, že ty si prorok. Naši otcovia sa klaniavali na tomto vrchu, a vy vravíte, že miesto, kde je žiadúce sa klaňať, je v Jerúsaléme. Ježiš jej vraví: Žena, uver mi, že prichodí hodina, keď sa nebudete Otcovi klaňať ani na tomto vrchu ani v Jerúsaléme. Vy sa klaniate – neviete, čomu; my sa klaniame – vieme, čomu, pretože záchrana je zo Židov. Ale prichodí a teraz je hodina, kedy sa naozajstní klaňatelia budú Otcovi klaňať v duchu a pravde, lebo Otec takýchto aj vyhľadáva za takých, ktorí by sami klaňali. Boh je duch, a tí, ktorí sa mu klaňajú, musia sa klaňať v duchu a pravde.

Preklad Nádej pre každého: JnEv 4:19-24 „Pane, vidím, že si prorok!“ prekvapene zvolala. „Povedz mi teda, prečo vy Židia pokladáte Jeruzalem za jediné miesto, kde sa má uctievať Boh? Naši predkovia sa od nepamäti modlievali na tomto vrchu.“ Ježiš jej odpovedal: „Ver mi, žena, blíži sa čas, keď ľudia nebudú uctievať Boha ani v Jeruzaleme, ani na tomto vrchu. Vy uctievate, čo nepoznáte. My uctievame, čo poznáme, lebo Mesiáš vyjde zo Židov. Prichádza však čas, ba už aj prišiel, keď nebude záležať na tom, kde sa kto modlí, ale ako sa modlí. Skutoční vyznávači budú uctievať Otca v Duchu a pravde. O takých vyznávačov Otcovi ide. Boh je Duch a tí, čo ho vzývajú, musia mať jeho ducha a žiť v jeho pravde.“

Nakoľko aj Ježiš samaritánke povedal, že spása začína od Židov, nie je dôvod Samaritánský Pentateuch brať do úvahy.

Septuaginta

Septuaginta je židovský grécky preklad Starého Písma priamo z hebrejčiny, ktorý vznikol v 3. stor. p. n. l., ktorý bol používaný helenistickými Židmi vrátane Filóna z Alexandrije (20 p. n. l. – 50 n. l.) alebo Jozefa Flavia (37 – 100 n. l.). Rovnako tak pisatelia Nového Písma z neho často citovali ako „norma normans“, nakoľko hlavne nežidovskí kresťania boli ako neznalci hebrejčiny naň odkázaní ako na jedinú grécku verziu Starého Písma v tej dobe. Aj keď ide o „sekundárny“ zdroj, vzhľadom na jeho používanie ako „norma normans“ pisateľmi Nového Písma je nutné ho brať do úvahy.

Targum

Targum bol pôvodne hovorený preklad Starého Písma do aramejčiny na konci 1. stor. p. n. l., keďže spoločným jazykom bola aramejčina a hebrejčina sa používala len na bohoslužby. Zapisovanie targumu bolo spočiatku zakázané, napriek tomu sa niektoré targumitské spisy objavili už v polovici 1. stor. n. l. Spočiatku však neboli uznávané ako „norma normans“. Dnes je Targum používaný len jemenskými Židmi. Targum však nie vždy poskytuje doslovný preklad, v mnohých veršoch ide skôr o sprostredkovanie významu veršu pred jeho doslovným prekladom. Nakoľko ide o „sekundárny“ zdroj, ktorý nie vždy sa snaží zachytávať doslovný preklad, nie je dôvod ho brať do úvahy.

Pešita

Pešita je sýrsky preklad Svätého Písma neznámeho pôvodu priamo z hebrejčiny, ktorý pre Staré Písmo vznikol v 2. stor. n. l. Nakoľko však ide o „sekundárny“ zdroj neznámeho pôvodu bez autority Židmi alebo pisateľmi Nového Písma, nie je dôvod ho brať do úvahy.

Vulgáta

Vulgáta je kresťanský latinský preklad Starého Písma Hieronyma zo Stridonu (347 – 420 n. l.) priamo z hebrejčiny, ktorý vznikol na konci 4. stor. n. l. Nakoľko však ide o „sekundárny“ zdroj, pomerne neskorej tvorby, a teda aj ovplyvnený určitými kresťanskými prúdmi, nie je dôvod ho brať do úvahy.

Iné rukopisy

Za relevantné je možné považovať ešte hebrejské rukopisy z čias 1. stor. n. l. alebo skoršieho obdobia. Pri iných rukopisoch by sa zvyšovalo množstvo textových variácií bez ich autorizovania relevantnou autoritou, teda samotnými Židmi alebo pisateľmi Nového Písma, a preto nie je dôvod iné neskoršie rukopisy brať do úvahy.