Rozpory spisov Nového Písma medzi sebou

Úvod Biblistika Kánon Nového Písma5 Rozpory spisov Nového Písma medzi sebou

Viaceré spisy Nového Písma nie sú medzi sebou vo vzájomnom súlade. Z tohto dôvodu je nutnosť dané rozpory zmapovať a na základe nich si definovať „norma normans“ nielen rozsahom spisov a ich variantami, ale aj mierou. Predmetom nasledujúcej analýzy sú najzreteľnejšie rozpory tých spisov, ktoré podľa predošlej analýze možno považovať za „norma normans“.

Prvý rozpor

Evanjelium podľa Matúša aj Evanjelium podľa Lukáša uvádzajú rodokmeň Ježiša Krista. Avšak navzájom sa líšia a to už hneď Jozefovým otcom. Taktiež sa líšia výrazne aj v počte generácii medzi Jozefom a kráľom Dávidom – v Evanjeliu podľa Matúša je ich len 27, avšak v Evanjeliu podľa Lukáša je ich až 42.

Druhý rozpor

V Evanjeliu podľa Marka sa píše, že Svätý Duch viedol Ježiša hneď po Jánovom krste do pustatiny, kde bol štyridsať dní. No podľa Evanjelia podľa Jána bol na druhý deň zase pri Jordáne, kde prvýkrát stretol Petra a jeho brata, na ďalší deň bol na ceste do Galiley, pričom stretol Filipa a potom bol na svadbe v Káne Galilejskej.

Tretí rozpor

Evanjeliá sa nezhodujú, kde Peter a jeho brat začali Ježiša Krista nasledovať. Podľa Evanjelií podľa Marka, Matúša a Lukáša to bolo v Galilei, avšak podľa Evanjelia podľa Jána to bolo pri Jordáne.

Štvrtý rozpor

Evanjeliá podľa Marka a Lukáša uvádzajú, že Peter a jeho brat mali dom v Kafarnaume, ale v Evanjeliu podľa Jána sa píše, že ich mestom bola Betsaida.

Piaty rozpor

V Evanjeliu podľa Matúša sa píše, že Ježiš hovoril blahoslavenstvá na vrchu, zatiaľ čo v Evanjeliu podľa Lukáša sa uvádza, že ich hovoril na rovine.

Šiesty rozpor

Podľa Evanjelií podľa Marka a Matúša sa jeden z apoštolov volal Tadeáš. Niektoré rukopisy ešte pridávajú, že sa volal aj Lebeus a Tadeáš mu bolo len dané. V Evanjeliu podľa Lukáša a Skutkoch apoštolov sa všetky mená zhodujú, až na toto jedno. Miesto neho uvádzajú Júdu Jakubovho.

Siedmy rozpor

V Evanjeliu podľa Matúš a v Evanjeliu podľa Lukáša máme veľmi podobný príbeh o stotníkovi a jeho chorom sluhovi. Kým v Evanjeliu podľa Matúša sa píše, že prišiel za Ježišom stotník osobne, v Evanjeliu podľa Lukáša sa píše, že poslal za seba sluhov.

Ôsmy rozpor

Evanjeliá podľa Matúša aj Lukáša uvádzajú, že keď vyslal Ježiš svojich učeníkov do sveta, nemohli si zobrať zo sebou ani palicu. V Evanjeliu podľa Marka však Ježiš dovoľuje vziať si palicu.

Deviaty rozpor

V Evanjeliách podľa Marka a Matúša sa píše, že Ježiš vzal svojich učeníkov k hore, na ktorej nastalo Ježišovo premenenie, o 6 dní, ale v Evanjeliu podľa Lukáša sa píše, že to bolo asi o 8 dní.

Desiaty rozpor

Kým v Evanjeliu podľa Marka žiadosť o to, aby Ján a Jakub Zebedejoví sedeli po Ježišovej pravici a ľavici v jeho kráľovstve, žiadajú priamo oni sami, v Evanjeliu podľa Matúša je to ich matka.

Jedenásty rozpor

V Evanjeliu podľa Matúša sa píše, že keď išiel Ježiš do Jeruzalema, priviedli mu oslicu aj osliatko. Ale v Evanjeliách podľa Marka, Lukáša a Jána sa píše, že mu priviedli len osliatko.

Dvanásty rozpor

V Evanjeliách podľa Marka, Matúša a Lukáša sa píše, že v deň, keď bola veľkonočná večera, sedel Ježiš s učeníkmi a večeral. Ale Evanjelium podľa Jána uvádza, že v ten deň už bol zatknutý.

Trinásty rozpor

V Evanjeliách podľa Matúša a Lukáša počas súdneho procesu s Ježišom na otázku, či je Syn Boží, odpovedá, že oni to hovoria, zatiaľ čo v Evanjeliu podľa Marka to jednoznačne potvrdzuje.

Štrnásty rozpor

V Evanjeliu podľa Matúša sa uvádza, že Ježišov kríž niesol Šimon z Cyrény, zatiaľ čo v Evanjeliu podľa Jána sa uvádza, že si nesie kríž Ježiš sám.

Pätnásty rozpor

Podľa Evanjelia podľa Marka dávali vojaci Ježišovi piť víno s myrhou a to pred ukrižovaním. Podľa Evanjelia podľa Matúša dávali vojaci Ježišovi piť víno so žlčou a to tiež pred ukrižovaním. Avšak v Evanjeliách podľa Lukáša a Jána dávali vojaci Ježišovi piť ocot a to už keď bol na kríži.

Šestnásty rozpor

Vo všetkých štyroch evanjeliách sa uvádza iný nápis na kríži, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš. Jednotlivé verzie sú zhrnuté v nasledujúcej tabuľky.

 

Toto je

Ježiš

Nazaretský

kráľ Židov

MkEv 15:26

MtEv 27:37

LkEv 23:38

JnEv 19:19

Sedemnásty rozpor

Podľa Evanjelií podľa Marka a Matúša potupovali obaja zločinci Ježiša, ktorí boli s ním ukrižovaní, zatiaľ čo v Evanjeliu podľa Lukáša sa uvádza, že len jeden ho potupoval.

Osemnásty rozpor

Podľa Evanjelií podľa Marka a Matúša povedal Ježiš na kríži: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“, podľa Evanjelia podľa Lukáša však povedal: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ a podľa Evanjelia podľa Jána zas: „Je dokonané!“

Devätnásty rozpor

V Evanjeliách podľa Marka a Matúša stotník hovorí, že Ježiš bol Syn Boží, zatiaľ čo v Evanjeliu podľa Lukáša hovorí, že bol spravodlivý.

Dvadsiaty rozpor

V Evanjeliách podľa Marka a Lukáša sa píše, že až v nedeľu prišli ženy, aby Ježiša pomazali voňavinami podľa zvyku, pričom pred tým bol len zabalený do plachiet. Podľa Evanjelia podľa Jána však už v deň ukrižovania bol uložený do plátna s voňavinami.

Dvadsiaty prvý rozpor

Udalosti ohľadne Ježišovho vzkriesenia sa vo všetkých štyroch evanjeliách výrazne líšia. Podľa Evanjelia podľa Marka prišli ako prví k Ježišovmu hrobu Mária Magdaléna spolu s nejakou inou Máriou a Salomé, pričom kameň bol už odvalený, anjel sedel v hrobe a ženy nikomu nič nepovedali. Niektoré rukopisy dodávajú, že o tom nakoniec povedali Ježišovým učeníkom, iné že Mária stretla Ježiša a oznámila to Ježišovým učeníkom. Podľa Evanjelia podľa Matúša prišli ako prví k Ježišovmu hrobu Mária Magdaléna a nejaká iná Mária, potom anjel odvalil kameň a sedel na kameni, Márie mali strach a išli to oznámiť Ježišovým učeníkom a cestou stretli Ježiša. Podľa Evanjelia podľa Lukáša prišli ako prví k Ježišovmu hrobu Mária Magdaléna spolu s nejakou inou Máriou a ďalšími ženami, pričom kameň bol už odvalený, dnu nebol nikto, ale pri nich sa zastavili dvaja anjeli a ženy o tom povedali Ježišovým učeníkom, pričom Peter a ešte iný apoštol išli k hrobu. Podľa Evanjelia podľa Jána prišla ako prvá k Ježišovmu hrobu Mária Magdaléna, pričom kameň bol už odvalený, povedala to Petrovi a ešte jednému apoštolovi, ktorí išli k hrobu a Mária videla v hrobe dvoch anjelov, pričom vonku stretla Ježiša. Navyše Pavol vo svojom prvom liste Korinťanom spomína, že sa Ježiš najprv zjavil Petrovi až potom ostatným apoštolom.

Dvadsiaty druhý rozpor

Podľa Evanjelia podľa Matúša sa Judáš obesil, avšak podľa Skutkov apoštolov spadol z výšky dolu hlavou.

Dvadsiaty tretí rozpor

Podľa Evanjelia podľa Matúša kúpili Hrnčiarovo pole veľkňazi, ktorým Judáš vrátil peniaze, avšak podľa Skutkov apoštolov to bol sám Judáš, kto kúpil to pole. Navyše podľa Evanjelia podľa Matúša to pole volajú Pole krvi preto, lebo tam pochovávali mŕtvych, ale podľa Skutkov apoštolov to bolo kvôli Judášovej smrti.

Dvadsiaty štvrtý rozpor

Podľa Evanjelia podľa Lukáša vystúpil Ježiš na nebesia v Betánii, zatiaľ čo podľa Skutkov apoštolov vystúpil na nebesia z Olivovej hory pri Jeruzaleme.

Výsledok analýzy

Zo zmapovaných rozporov medzi jednotlivými spismi Nového Písma vyplýva, že nie je možné faktograficky rekonštruovať udalosti zo života Ježiša Krista a jeho učeníkov. Nakoľko možno badať výrazné rozdiely aj medzi jednotlivými rukopismi, ktoré ich autori len prepisovali a prekladali, o to viac možno očakávať, že rozdiely budú aj pri zachytení očitého svedectva, ktoré bolo z pamäti očitých svedkov alebo z jeho predávania ústnou tradíciou. Spisy Nového Písma boli totiž písané ľuďmi, ktorí sú zo svojej podstaty omylní. Navyše pisatelia Nového Písma písali jednotlivé spisy desiatky rokov po udalostiach, ktoré zachytávajú. Zmapované rozpory tak potvrdzujú, že nemožno brať všetko napísané v spisoch Nového Písma doslovne ako neomylné, nakoľko by to nutne viedlo k situáciám, keď dva neomylné údaje v Novom Písme si navzájom odporujú, a teda nemôžu byť oba pravdivé.

 

Zmapované rozpory však nijako nenarušujú teologickú podstatu, ktorú každý spis Nového Písma má. Podstatné je totiž, čo sa stalo, nie ako presne sa to stalo. Preto je možné všetky spisy zaradené do kánonu v zmysle predchádzajúcich analýz skutočne považovať za „norma normans“, avšak len v teologickej a nie historickej rovine, t. j. „norma normans“ je len ich teologická podstata.