Existujú tisíce starovekých a stredovekých rukopisov Nového Písma od malých fragmentov obsahujúcich len zopár veršov po celé spisy Nového Písma, ktoré sa medzi sebou líšia od drobných zmien v členoch a slovoslede až po pridanie celých veršov, ktorých účelom je často len zosúladiť spisy Nového Písma medzi sebou. Je preto nutné si definovať aj rozsah kánonických spisov, ktorý možno považovať za „norma normans“.
Jazykový kontext
Väčšina odborníkov predpokladá, že Nové Písmo bolo napísané v gréčtine, čomu zodpovedá aj fakt, že najviac rukopisov je práve v gréčtine vrátane tých najstarších. Grécke rukopisy teda možno označiť za „primárne“. Grécke rukopisy sa navzájom líšia a boli klasifikované tri základné textové typy – alexandrijský, západný a byzantský. Všetky tieto tri základné textové typy gréckych rukopisov majú zastúpenie už v 4. a 5. stor. n. l., pričom len málo rukopisov možno považovať za čisto jedného textového typu, pretože väčšina obsahuje nejakú časť, ktorá sa vymyká. Zo 4. a 5. stor. n. l. už máme zachované aj rukopisy obsahujú kompletné Nové Písmo. Medzi 6. až 9. stor. n. l. sa nám už nedochovali rukopisy obsahujúce celé Nové Písmo, najrozsiahlejšie obsahujú len evanjeliá.
Niektorí odborníci však zastávajú názor, že Nové Písmo, resp. niektoré jeho časti, boli pôvodne napísané v aramejčine – používanom jazyku Ježiša a židovských kresťanov. Aramejčina má však veľa rôznych dialektov, pričom najstaršie dochované rukopisy sú v sýrskom dialekte aramejčiny. Sýrsky dialekt aramejčiny však nie je ten, ktorým hovorili Židia v 1. stor. n. l., nemôže tak ísť o pôvodný jazyk v ktorom by mohli byť napísané niektoré časti Nového Písma. Sýrske rukopisy preto možno považovať za „sekundárne“. V 2. stor. n. l. však apologéta Tatianos z Asýrie (120 – 173 n. l.) napísal dielo Diatessaron, čo bola harmonizácia štyroch evanjelií MkEv, MtEv, LkEv a JnEv do jedného diela, ktorá sa stala dominantnou v komunite sýrsky hovoriacich kresťanov. K opätovnému používaniu samostatných evanjelií medzi sýrsky hovoriacimi kresťanmi došlo až začiatkom 5. stor. n. l. Z pôvodných prekladov samostatných evanjelií v sýrskom dialekte aramejčiny označované ako Vetus Syra sa nám tak dochovali len dva rukopisy – kódex Sinaiticus Syriacus z prelomu 4. a 5. stor. n. l., v ktorom však boli identifikované aj časti Diatessaronu a Kuretónske evanjeliá z 5. stor. n. l. Na prelome 4. a 5. stor. n. l. bol dokončený sýrsky preklad Nového Písma nazývaný Pešita, ktorý sa stal autoritatívnym prekladom sýrsky hovoriacich kresťanov až do dnešných čias. Najstaršie dochované rukopisy obsahujúcu Pešitu Nového Písma sú z 5. stor. n. l. Po dokončení Pešity vznikli ďalšie dve sýrske verzie Nového Písma – Filoxénov preklad z roku 508 n. l., ktorý sa nám však nedochoval, len formou citátov samotného Filoxéna z Mabbúgu (440 – 523 n. l.). Filoxénov preklad bol však vytvorený na teologickej motivácii, pretože Filoxénus tvrdil, že stvárnenie textu v niektorých čítaniach z Pešity dáva priestor „nestoriánskym výkladom“. Ďalším sýrskym prekladom bol Harkelov preklad zo 7. stor. n. l., ktorý je revidovanou verziou Filoxénovho prekladu o doslovný preklad z gréčtiny. Okrem sýrskeho dialektu aramejčiny používali niektorí kresťania od 5. stor. n. l. aj iný dialekt aramejčiny nazývaný kresťanská palestínčina. Najstaršie rukopisy v kresťanskej palestínčine sú zo 6. stor. n. l.
Ďalším jazykom, do ktorého sa prekladalo Nové Písmo pravdepodobne už od jeho vzniku je latinčina, ktorá bola úradným jazykom Rímskej ríše. Z pôvodných latinských prekladov označovaných ako Vetus Latina sa nám dochovali najstaršie až zo 4. stor. n. l. Na konci 4. stor. n. l. vytvoril Hieronym zo Stridonu (347 – 420 n. l.) aj latinský preklad Vulgáta, ktorý sa stal autoritatívnym prekladom Rímskokatolíckej cirkvi. Najstaršie dochované rukopisy obsahujúcu Vulgátu Nového Písma sú z 5. stor. n. l. Latinské rukopisy možno považovať za „sekundárne“, keďže boli vytvorené z gréčtiny, resp. sú opismi starších latinských rukopisov, ktoré boli vytvorené z gréčtiny.
Po aramejčine a latinčine nasledovali preklady do koptčiny, jazyka Egypťanov, keďže Egypt bol súčasťou Rímskej ríše. Koptčina však nebola v tom čase ukotvený jazyk a mala 6 dialektov – najpoužívanejšie boli sahidský a bohairský dialekt, v ktorých je väčšina koptských dialektov, ďalej fajjúmsky, achmínsky, lykopolitánsky nazývaný aj subachmínsky a oxyrhynchitský nazývaný aj staroegyptčina. Najstaršie rukopisy v koptčine, ktoré sa nám dochovali, sú zo 4. stor. n. l., v prípade sahidského dialektu možno aj z 3. stor. n. l. V prípade bohairského dialektu sú všetky rukopisy až na dva z 9. stor. n. l. a neskoršieho obdobia, preto tie dva rukopisy majú označenie ako proto-bohairský. Taktiež koptské rukopisy možno považovať za „sekundárne“.
Ako sa kresťanstvo šírilo za hranice Rímskej ríše, začali vznikať preklady Nového Písma aj do ďalších jazykov, často spojené aj so vznikom nového písma pre dané jazyky. Väčšinu týchto prekladov už nemožno považovať za „sekundárne“, pretože samé vychádzajú zo sekundárnych, alebo boli nimi ovplyvnené (s výnimkou slovanského prekladu, ktorý bol vytvorený priamo z gréčtiny a možno aj gótskeho), preto sa považujú za „terciálne“. V 4. stor. n. l. vznikol gótsky preklad, ktorý urobil ariánsky biskup Wulfil (311 – 383 n. l.). Nakoľko išlo o ariánskeho biskupa, je možné, že jeho preklad bol aj teologicky zaujatý. Preklad bol primárne z gréčtiny, ale nie je vylúčené použitie aj latinčiny. Z prekladu sa nám dochovali rukopisy z 6. až 8. stor. n. l. V 5. stor. n. l. vznikol arménsky preklad, ktorý vychádzal zo sýrskeho prekladu a revidovaný gréckymi rukopismi. Najstarší arménsky rukopis Nového Písma tzv. Vekhamorove evanjelium sa nám dochoval až zo 7. stor. n. l. alebo možno až z 9. stor. n. l., nakoľko nie je odborná zhoda na datovaní. V 6. stor. n. l. vznikol gruzínsky preklad, ktorý vychádzal z arménskeho prekladu a neskôr revidovaný gréckymi rukopismi. Najstarší gruzínsky rukopis Nového Písma tzv. Adyšské evanjeliá pochádza z roku 897 n. l. Taktiež etiópsky preklad vznikol niekedy na prelome 5. a 6. stor. n. l. pravdepodobne monofyzitskými mníchmi, keďže etiópski kresťania boli pod silným vplyvom koptskej cirkvi a až do roku 1959 n. l. podliehali koptskému patriarchátu v Alexandrii. Na etiópske kresťanstvo malo vplyv aj etiópsky judaizmus a domorodé náboženstvá. Zo 6. stor. n. l. sa zachoval aj etiópsky rukopis Nového Písma tzv. Garimské evanjeliá. Ďalšie etiópske rukopisy sú z výrazne neskoršieho obdobia. V 7. stor. n. l. vznikali arabské preklady zo sýrskych a možno aj z koptských prekladov, pričom najstarší zachovaný arabský rukopis Arabský kódex 151 vznikol v roku 867 n. l. V 9. stor. n. l. vznikol slovanský preklad, avšak najstaršie slovanské rukopisy Nového Písma pochádzajú až z 10. alebo možno dokonca až z 11. stor. n. l.
Textový kontext
Rukopisy vo všeobecnosti delíme na 4 základné kategórie:
1. Papyrusy – Ide o texty Nového Písma písané na papyrus. Patria medzi najstaršie zachované rukopisy Nového Písma. Doteraz bolo objavených okolo 140 gréckych papyrusov datovaných do 2. až 8. stor. n. l. s dominanciou alexandrijského textového typu.
2. Unciály – Ide o texty Nového Písma písané veľkými písmenami na pergameny. Doteraz bolo objavených okolo 320 gréckych unciálov datovaných do 3. až 11. stor. n. l. Z nich bolo 45 identifikovaných ako významných hlavne pre svoj zachovaný rozsah (celé knihy Nového Písma). Z týchto 45 významných unciálov sú najstaršie datované do 4. stor. n. l. Medzi unciálmi 3. až 6. stor. n. l. majú dominanciu alexandrijského textového typu, v 7. stor. n. l. dominujú unciály so zmiešaným textovým typom a následne od 8. stor. n. l. začínajú dominovať unciály byzantského textového typu.
3. Minuskule – Ide o texty Nového Písma písané malými písmenami. Tento typ písma sa začal používať až v 9. stor. n. l. a postupne nahradil písanie veľkými písmenami. Doteraz bolo objavených okolo 3 000 gréckych minuskúl datovaných do 9. až 18. stor. n. l. s dominanciou byzantského textového typu.
4. Lekcionáre – Ide o zbierku textov určených na uctievanie v daný deň alebo pri nejakej príležitosti. Doteraz bolo objavených takmer 2 500 gréckych lekcionárov datovaných do 8. až 18. stor. n. l. s dominanciou byzantského textového typu s výnimkou asi len 10 datovaných do 4. až 7. stor. n. l.
Historický kontext
V roku 325 n. l. sa uskutočnil prvý ekumenický koncil, ktorý odsúdil ariánstvo, jedno z rozšírených teologických učení. V roku 381 n. l. sa uskutočnil druhý ekumenický koncil, ktorý potvrdil odsúdenie ariánstva a okrem toho odsúdil ďalšie teologické učenie nazývané sabellianizmus. Vo 4. stor. n. l. sa kresťanstvo legalizovalo a neskôr stalo aj oficiálnym náboženstvom Rímskej ríše, čím do náboženstva začali zasahovať aj rímski cisári. Taktiež vo 4. stor. n. l. vrcholili diskusie o podobe kánonu Nového Písma. V roku 395 n. l. sa Rímska ríša rozdelila na Západorímsku a Byzantskú ríšu. V roku 431 n. l. sa uskutočnil tretí ekumenický koncil, ktorý odsúdil nestoriánstvo a pelagianizmus. Dôsledkom toho sa časť sýrsky hovoriacich kresťanov oddelila od zvyšku kresťanstva. V roku 451 n. l. sa uskutočnil štvrtý ekumenický koncil, ktorý odsúdil monofyzitizmus, v dôsledku čoho sa opäť časť arménsky, koptsky, etiópsky a sýrsky hovoriacich kresťanov oddelila od zvyšku kresťanstva. V roku 476 n. l. Západorímska ríša formálne zanikla.
Ohraničenie relevantnosti
Vzhľadom na vplyvy uvedené v jazykovom a historickom kontexte, by za relevantné rukopisy bolo ideálne brať do úvahy iba rukopisy datované do konca 3. stor. n. l. Keďže však zachované rukopisy do konca 3. stor. n. l. obsahujú iba časti Nového Písma, nebolo by možné ho celé zrekonštruovať. Najstaršie dochované rukopisy obsahujúci celé Nové Písmo pochádzajú zo 4. stor. n. l. (Sinajský a Vatikánsky kódex), sú však len alexandrijského textového typu. Keďže nepanuje odborná zhoda, ktorý textový typ má najbližšie k pôvodnému textu, nemôžu byť ostatné textové typy vylúčené. Aby sa obsiahli do prekladu všetky textové typy, je potrebné brať do úvahy aj rukopisy z 5. stor. n. l. Čím neskôr však rukopis vznikol, tým je väčšie riziko, že v ňom boli zámerné úpravy teologickej povahy, napr. v sýrskom dialekte aramejčiny už v roku 508 n. l. sa vytvoril teologicky motivovaný Filoxénov preklad. Keby aj boli v neskorších vzniknutých rukopisoch nejaké nové textové variácie, ktoré sa nenachádzajú v žiadnom staršom rukopise, je málo pravdepodobné, že práve táto textová variácia odzrkadľuje pôvodný text, a teda neponúkajú pridanú hodnotu.
Ohraničenie na 5. stor. n. l. zároveň vylučuje všetky miniskule, nakoľko najstaršie sú až z 9. stor. n. l. Za relevantné nemožno považovať ani lekcionáre zo 4. a 5. stor. n. l., nakoľko ich primárnym cieľom nebolo zachovať doslovný prepis textu, ale len úryvky na uctievanie, a teda mohli byť aj teologicky prifarbené.
Iné ako grécke rukopisy môžu byť tiež relevantné. Sýrčina, latinčina a koptčina sú jazyky, do ktorých sa Nové Písmo začalo prekladať už pred 4. stor. n. l., môžu tak zachytávať textové variácie, ktoré odzrkadľujú pôvodný text. Avšak samotným prekladom do iného jazyka sa môže pozmeniť význam pôvodného textu a vznikať tak nové textové variácie, nakoľko preklad je závislý na jazykovej zdatnosti jeho prekladateľa, ako aj na samotných špecifikách prekladujúceho jazyka. Príkladom je verš v Evanjeliu podľa Matúša 6:11, kde majú všetky grécke rukopisy použité slovo „επιουσιον“. Toto slovo sa však nikde inde v gréčtine nevyskytuje, preto bolo do aramejčiny, latinčiny a koptčiny prekladané rôzne a spätne do gréčtiny tak dostávame iné slová ako „ελθειν“, „αναγκαιον“, alebo „διαρκης“, ktoré žiaden grécky rukopis neobsahuje a Hieronym zo Stridonu (347 – 420 n. l.) dokonca pre preklad do latinčiny vytvoril nové slovo, ktoré latinčina nepoznala. Taktiež sýrske rukopisy boli alebo mohli byť do určitej miery ovplyvnené Diatessaronom, preto ich nemožno považovať za dôveryhodné. Navyše najstaršie dochované rukopisy v sekundárnych prekladoch sú až zo 4. a 5. stor. n. l. možno s výnimkou dvoch rukopisov v sahidskom dialekte koptčiny z prelomu 3. a 4. stor. n. l. obsahujúcich 1 Pt a SkApoš. Vzhľadom na historický kontext je preto v sekundárnych zdrojov väčšie riziko teologických vplyvov ako len pri prepisoch gréckych rukopisov.
Preklady do ostatných jazykov už navyše nemajú pridanú hodnotu, pretože sú terciálne, vznikli neskoro, najstaršie zachované rukopisy sú z neskorého obdobia a sú pod vplyvom určitého teologického učenia. Keby v nich aj boli nejaké nové textové variácie, ktoré sa nenachádzajú v žiadnom inom relevantnom rukopise, je málo pravdepodobné, že práve táto textová variácia odzrkadľuje pôvodný text, a teda nemajú pridanú hodnotu.
Pri textových variáciách, ktoré sa nachádzajú len v niektorých relevantných rukopisoch, už dnes nevieme rozhodnúť, do akej miery odzrkadľujú pôvodný text. Nie je preto ich možné považovať za norma normans“.
Relevantné rukopisy sa zvyknú medzi sebou líšiť od drobných zmien v členoch a slovoslede až po pridanie celých veršov, ktorých účelom je často len zosúladiť spisy Nového Písma medzi sebou. Existujú však aj dva ucelené príbehy, ktoré sa v niektorých relevantných rukopisoch nenachádzajú, prípadne vo výrazne odlišnej podobe alebo sú umiestnené inde v Novom Písme. Ide o príbeh v Evanjeliu podľa Jána o ukameňovaní cudzoložnice a záver Evanjelia podľa Marka. Vzhľadom na vážne pochybnosti o ich apoštolskom pôvode, nie je ich možné považovať za norma normans“.
Príbeh v Evanjeliu podľa Jána o ukameňovaní cudzoložnice
Ekumenický preklad: JnEv 7:53-8:11 A každý odišiel do svojho domu. Ježiš odišiel na Olivový vrch. Včasráno znova vošiel do chrámu a všetok ľud prichádzal k nemu. Sadol si a vyučoval ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve. Postavili ju do prostriedku a povedali mu: Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone prikázal takéto ukameňovať. Čo teda povieš ty? Týmito slovami ho pokúšali, aby ho mohli obžalovať. Ježiš sa však zohol a písal prstom po zemi. Keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň! A znova sa zohol a písal po zemi. Keď to počuli, po jednom — počnúc najstaršími — odchádzali. A tak zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil? Odpovedala: Nikto, Pane! Ježiš jej povedal: Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a odteraz už nehreš!
Katolícky preklad: JnEv 7:53-8:11 A všetci sa vrátili domov. Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavil ju do prostriedku a povedali mu: "Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty? Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: "Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň." A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom - počnúc staršími - sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: "Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?" Ona odpovedala: "Nik, Pane." A Ježiš jej povedal: "Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!"
Evanjelický preklad: JnEv 7:53-8:11 [A každý odišiel do svojho domu. Ježiš odišiel na Olivový vrch. Zavčasu ráno však vošiel zase do chrámu a všetok ľud prišiel k Nemu; posadil sa a vyučoval ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu, pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali Mu: Majstre, túto ženu pristihli, keď cudzoložila, a Mojžiš (nám) v zákone prikázal takéto ukameňovať; čo povieš Ty? Ale to povedali, aby Ho pokúšali a mohli obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Keď sa však neprestávali spytovať, vzpriamil sa a riekol im: Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom. A zase sa zohol a písal po zemi. Keď to počuli, odchádzali po jednom, počnúc od starších, takže zostal sám a žena, ktorá bola v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a riekol jej: Žena, kde sú? Nikto ťa neodsúdil? Odpovedala: Nikto, Pane! Nato jej povedal Ježiš: Ani ja ťa neodsudzujem, choď a odteraz viac nehreš.]
Preklad Jozefa Roháčka: JnEv 7:53-8:11 A išli každý do svojho domu. A Ježiš odišiel na Olivový vrch. Ale na úsvite zase prišiel do chrámu, a všetok ľud prichádzal k nemu; a sadol si a učil ich. A zákonníci a farizeovia doviedli k nemu ženu, pristihutú v cudzoložstve, a postaviac je do prostredku povedali mu: Učiteľu, táto žena bola pristihnutá pri skutku, keď cudzoložila. A v zákone nám prikázal Mojžiš kameňovať také ženy, nuž čo ty hovoríš? Ale to povedali pokúšajúc ho, aby ho mohli obžalovať. A Ježiš sa zohnul dolu a písal prstom na zem. A keď sa ho len neprestávali opytovať, pozdvihol sa a povedal im: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí na ňu kameň. A opät sa zohnul dolu a písal na zem. Ale oni počujúc to a súc obviňovaní od svojho svedomia vychádzali jeden po druhom, počnúc od starších až po posledných, a zanechaný bol Ježiš sám, i žena, stojaca v prostredku. A keď sa zase pozdvihol Ježiš a nevidel nikoho krome ženy, povedal jej: Ženo, kde sú tamtí tvoji žalobníci? Či ťa niktorý neodsúdil? A ona riekla: Niktorý, Pane. A Ježiš jej povedal: Ani ja ťa neodsudzujem; iď a nehreš viacej.
Pravoslávny preklad: JnEv 7:53-8:11 A každý odišiel do svojho domu. Isus odišiel na Olivový vrch. Ale na úsvite znova vošiel do chrámu a všetok ľud prichádzal k Nemu. Sadol si a učil ich. Zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali Mu: Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v Zákone prikázal takéto (ženy) ukameňovať. Čo teda povieš Ty? Ale to hovorili, aby Ho pokúšali a mohli obžalovať. Isus sa však zohol a písal prstom po zemi. A keďže sa Ho neprestali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň. A znovu sa zohol a písal po zemi. Keď to počuli, pre výčitky svedomia jeden po druhom odchádzali, počnúc od najstarších až po posledných; a Isus zostal sám so ženou stojacou uprostred. Keď sa Isus vzpriamil a nikoho z nich, okrem ženy, nevidel, povedal jej: Žena, kde sú tí, čo na teba žalovali? Nikto ťa neodsúdil? Ona odpovedala: Nikto, Pane. A Isus jej povedal: Ani ja ťa neodsudzujem; choď a viac už nehreš!
Preklad Nového sveta: JnEv 7:53-8:11 A tak išiel každý do svojho domu. Ježiš však odišiel na Olivový vrch. Za úsvitu sa opäť ukázal v chráme a prichádzali k nemu všetci ľudia a posadil sa a učil ich. Znalci Zákona a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, a keď ju postavili do prostriedku, povedali mu: „Učiteľ, táto žena bola pristihnutá pri čine, keď cudzoložila. V Zákone nám Mojžiš predpísal také ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“ Hovorili to však preto, aby ho vyskúšali a mali tak dôvod obviniť ho. Ale Ježiš sa zohol a písal prstom po zemi. Keď sa ho vytrvalo vypytovali, vzpriamil sa a povedal: „Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ A zase sa zohol a písal ďalej na zem. Ale tí, ktorí to počuli, začali jeden za druhým odchádzať, počnúc staršími, a on zostal sám so ženou, ktorá bola v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a povedal jej: „Žena, kde sú? Či ťa ani jeden neodsúdil?“ Povedala: „Ani jeden, pane.“ Ježiš povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď, a odteraz už nehreš.“
Preklad Kresťanského spoločenstva Milosť: JnEv 7:53-8:11 Potom každý odišiel do svojho domu. Ježiš odišiel na Olivový vrch. Ale na úsvite prišiel znovu do chrámu a všetok ľud prichádzal k nemu; a tak si sadol a vyučoval ich. Znalci Zákona a farizeji k nemu priviedli ženu prichytenú pri cudzoložstve, postavili ju doprostred a povedali mu: Učiteľ, táto žena bola prichytená pri čine, keď cudzoložila! V Zákone nám Mojžiš prikázal takéto ženy ukameňovať. Čo teda hovoríš ty? Toto však povedali, aby ho skúšali a mohli ho obžalovať. No Ježiš sa zohol, prstom písal po zemi a nevšímal si ich. Keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň. Nato sa opäť zohol a písal po zemi. Oni to počuli a keďže ich obviňovalo svedomie, jeden za druhým vychádzali od starších až po posledných; a zostal iba Ježiš a žena stojaca uprostred. Keď sa Ježiš vzpriamil a nevidel nikoho okrem tej ženy, povedal jej: Žena, kde sú tvoji žalobcovia? Nikto ťa neodsúdil? Ona povedala: Nikto, pane. Ježiš jej povedal: Ani ja ťa neodsudzujem; choď a už nehreš!
Preklad Jeruzalemská biblia: JnEv 7:53-8:11 Všetci sa vrátili domov. Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do Chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. Tu učitelia Zákona a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: "Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v Zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?" Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: "Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň." A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, ktorá stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: "Žena, kde sú? Nikto ťa neodsúdil?" Ona odpovedala: "Nik, Pane." Nato jej Ježiš povedal: "Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!"
Preklad Štefana Porúbčana: JnEv 7:53-8:11 I pobrali sa všetci domov. Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ráno sa však objavil v chráme a všetok ľud prichádzal k nemu. Posadil sa teda a vyučoval ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu, pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju doprostred a povedali mu: „Učiteľu, túto ženu pristihli pri cudzoložstve. Mojžiš nám v Zákone prikázal takéto ukameňovať. A čo povieš ty?“ To vraveli, aby ho pokúšali a mohli obžalovať. Ježiš sa však zohol a prstom písal (niečo) na zem. Keď sa ho i ďalej vypytovali, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň!“ A zase sa zohol a písal na zem. Ako to počuli, jeden za druhým povychádzali, počnúc od starších až do posledných, až zostal Ježiš sám so ženou, stojacou uprostred. Tu sa Ježiš vzpriamil a povedal jej: „Žena, kde sú tí? Nikto ťa neodsúdil?“ Ona odpovedala: „Nikto, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a odteraz už viac nehreš!“
Preklad Bohuslava Košu: JnEv 8:1-11 [I odišli všetci domov. Ježiš však odišiel na Olivový vrch.] Na úsvite sa však vrátil do chrámu a všetok ľud prišiel k nemu. I posadil sa a vyučoval ich. Tu pismári a farizeji privádzajú ženu, pristihnutú pri cudzoložstve, postavia ju doprostred a povedia mu: „Učiteľu, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám však v zákone prikázal takéto ukameňovať. Čo teda povieš ty?“ No to vraveli, aby ho pokúšali a mohli obžalovať. Ježiš sa však zohol a prstom písal na zemi. Keď sa ho neprestávali spytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň!“ A zase sa zohol a písal na zemi. No ako to počuli, jeden za druhým povychádzali, počnúc od starších až do posledných, takže zostal Ježiš sám a žena, stojaca uprostred. Tu sa Ježiš vzpriamil [a keď videl, že tam nie je nikto okrem ženy, povedal jej: „Žena, kde sú tí, čo na teba žalovali]? Nikto ťa neodsúdil?” Ona nato povedala: „Nikto, Pane.“ Tu jej povedal Ježiš: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a odteraz už viac nehreš!“
Preklad Miloša Pavlíka: JnEv 7:53-8:11 I pobral sa každý do svojho domu, no Ježiš sa pobral na vrch Olív. A za svitania zasa prišiel do chrámu a prichádzal k nemu všetok ľud; i usadol a vyučoval ich. A pismári a fariseji [k nemu] vedú jednu ženu, pristihnutú pri cudzoložstve; i postavili ju vprostred a vravia mu: Učiteľu, táto žena bola pristihnutá pri samom skutku, súc predmetom cudzoložstva; nuž, v zákone nám Mojžiš prikázal takéto kameňovať, čo teda vravíš ty? No toto vraveli, skúšajúc ho, aby mali prečo ho žalovať. No Ježiš, skloniac sa nadol, písal prstom na zem, no keď sa ho neprestávali pýtať, povedal k nim, vzpriamiac sa: Nech na ňu prvý hodí kameň ten z vás, ktorý je bez hriechu. A opäť sa skloniac nadol, písal na zem, no oni počujúc to vychádzali jeden po druhom, počnúc od starších až po posledných, i ostal len Ježiš a tá žena, ktorá bola vprostred. A Ježiš, vzpriamiac sa a nezazrúc nikoho, iba tú ženu, povedal jej: Žena, kde sú tamtí tvoji žalobcovia? Neodsúdil ťa nikto? A ona povedala: Nikto, Pane. A Ježiš jej povedal: Neodsudzujem ťa ani ja; poberaj sa a už nehreš.
Preklad Nádej pre každého: JnEv 7:53-8:11 A po týchto slovách sa rozišli domov. Ježiš odišiel na Olivový vrch, ale hneď na svitaní sa znova vrátil do chrámu. Okolo neho sa zhromaždil zástup. Sadol si a učil ich. Onedlho priviedli učitelia Zákona a farizeji ženu pristihnutú pri nevere. Postavili ju doprostred a povedali: „Túto ženu sme pristihli pri cudzoložstve. Mojžišov zákon prikazuje také ženy ukameňovať. Čo ty na to povieš?" No to bola iba zámienka, aby ho mohli odsúdiť. Ale Ježiš mlčal, sklonil sa a písal prstom po zemi. Keď neprestali doňho dobiedzať, vstal a povedal: „Dobre, ukameňujte ju. Ale prvý nech do nej hodí kameň ten, kto nikdy nezhrešil." A znova sa sklonil a písal po zemi. Tu sa v nich ozvalo svedomie a pomaly sa jeden po druhom vytrácali -- najprv tí najváženejší, až zostal Ježiš so ženou sám. Vtedy sa znova vystrel a spýtal sa jej: „Kde sú tvoji žalobcovia? Ani jeden ťa neodsúdil?" „Nie, pane," odpovedala. „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď, ale už nehreš!" povedal jej.
Príbeh o ukameňovaní cudzoložnice spomínaný vo veršoch JnEv 7:53-8:11 sa z relevantných rukopisov nachádza len v Dea (Bezov kódex), avšak nenachádza sa vo viacerých významných relevantných rukopisoch ako א (Sinajský kódex), A (Alexandrijský kódex), B (Vatikánsky kódex), C (Efraimov prepísaný kódex), T (Kódex Borgianus) a W (Washingtonský kódex), ako aj v starých papyrusoch P66 a P75. Množstvo nerelevantných rukopisoch uvádza len časť z neho, alebo ho umiestňuje inde, napríklad za verš JnEv 7:36 alebo JnEv 21:25, či dokonca ho uvádzajú v Evanjeliu podľa Lukáša.
Záver Evanjelia podľa Marka
Najväčší textový problém súčasného Nového Písma je záver Evanjelia podľa Marka. Existujú 4 verzie zakončenia tohto spisu.
Verzia 1 – najkratšia verzia: Ide o najkratšiu verziu záveru Evanjelia podľa Marka. Končí sa 8. veršom 16. kapitoly.
Ekumenický preklad: MkEv 16:1-8 Keď sa skončila sobota, Mária Magdaléna, Mária Jakubova a Salomé nakúpili voňavé oleje, aby ho išli pomazať. Na úsvite prvého dňa po sobote, hneď po východe slnka prišli k hrobu. Hovorili si medzi sebou: Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu? Keď sa lepšie prizreli, videli, že kameň je už odvalený. Bol totiž veľmi veľký. Vošli do hrobu a napravo videli sedieť mládenca oblečeného do bieleho rúcha. Zľakli sa. No on im povedal: Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, toho ukrižovaného? Niet ho tu — bol vzkriesený. Hľa, miesto, kde ho položili. Ale choďte a povedzte jeho učeníkom, aj Petrovi, že vás predchádza do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal. Nato rýchlo vybehli a utekali od hrobu, pretože sa ich zmocnila úžasná hrôza a boli ako bez seba. Ale nikomu nič nepovedali, lebo sa báli.
Katolícky preklad: MkEv 16:1-8 Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať. V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu a hovorili si: "Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?" Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký. Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli. On sa im prihovoril: "Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili. Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: "Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal." Vyšli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a strach. A nepovedali nikomu nič, lebo sa báli.
Evanjelický preklad: MkEv 16:1-8 Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna, Mária Jakubova a Salome nakúpili voňavých vecí, aby šli a pomazali Ho. A v prvý deň po sobote, keď slnko vyšlo, prišli k hrobu a hovorili si: Kto nám odvalí kameň od otvoru hrobu? Ale keď pozreli, videli kameň odvalený; a bol veľmi veľký. Keď vošli do hrobu, uzreli mládenca oblečeného do bieleho rúcha sedieť na pravej strane, a preľakli sa. On im však povedal: Nebojte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, toho ukrižovaného? Vstal, niet Ho tu; ajhľa, miesto, kam Ho boli položili. Ale choďte, povedzte Jeho učeníkom, aj Petrovi, že vás predchádza do Galiley; tam Ho uvidíte, ako vám povedal. I vyšli a utiekli od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a boli bez seba; a nikomu nič nepovedali, lebo sa báli.
Preklad Jozefa Roháčka: MkEv 16:1-8 A keď pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakobova a Salóme nakúpily voňavých vecí, aby prišly a pomazaly ho. A v prvý deň týždňa včasne ráno, veľmi skoro, prišly k hrobu, keď začalo vychádzať slnko. A hovorily jedna druhej: Kto nám odvalí kameň odo dverí hrobu?! A keď pozrely, videly, že je kameň odvalený; lebo bol veľmi veliký. A keď vošly do hrobu, videly mládenca, sediaceho na pravej strane, odiateho dlhým bielym rúchom, a preľakly sa. Ale on im povedal: Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazarénskeho, toho ukrižovaného. Vstal, niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho boli položili. Ale iďte, povedzte jeho učeníkom, aj Petrovi, že ide pred vami do Galilee, tam ho uvidíte, jako vám predpovedal. A vyšly rýchle a utiekly od hrobu, lebo sa triasly od strachu a boly celé predesené a nepovedaly nikomu ničoho, lebo sa bály.
Pravoslávny preklad: MkEv 16:1-8 Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salomé nakúpili voňavé oleje a išli Ho pomazať. Skoro ráno, v prvý deň týždňa, po východe slnka, prišli k hrobu a hovorili si: Kto nám odvalí kameň od dverí hrobu? Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký. Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a zľakli sa. On im však povedal: Neľakajte sa! Hľadáte Isusa Nazaretského, ukrižovaného? Vstal z mŕtvych, niet Ho tu. Hľa, miesto, kde Ho položili. Ale choďte a povedzte Jeho učeníkom a Petrovi, že ide pred vami do Galiley. Tam Ho uvidíte, ako vám hovoril. Vyšli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a strach. A nikomu nič nepovedali, lebo sa báli.
Preklad Nového sveta: MkEv 16:1-8 Keď sa teda pominul sabat, Mária Magdaléna a Mária, Jakubova matka, a Salome kúpili korenie, aby prišli a aby ho natreli. Prišli veľmi zavčasu prvého dňa v týždni k pamätnej hrobke, keď vyšlo slnko. A vzájomne si hovorili: „Kto nám odvalí kameň od dverí pamätnej hrobky?“ Ale keď sa pozreli hore, zbadali, že kameň bol odvalený, hoci bol veľmi veľký. Keď vstúpili do pamätnej hrobky, videli mladého muža, ako sedí na pravej strane, oblečeného do bieleho rúcha, a boli ohromené. Povedal im: „Nebuďte ohromené. Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol pribitý na kôl. Bol vzkriesený, nie je tu. Pozrite sa na miesto, na ktoré ho uložili. Ale choďte, povedzte jeho učeníkom a Petrovi: ‚Ide pred vami do Galiley; tam ho uvidíte, tak ako vám povedal.‘“ Keď teda vyšli, utekali od pamätnej hrobky, lebo sa roztriasli a boli silno dojaté. A nikomu nič nepovedali, lebo sa báli.
Preklad Kresťanského spoločenstva Milosť: MkEv 16:1-8 Keď skončila sobota, Mária Magdaléna, Jakubova Mária a Salome nakúpili vonné oleje, aby ho prišli pomazať. Skoro ráno prvého dňa po sobote, keď vyšlo slnko, prišli k hrobu. Hovorili si medzi sebou: Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu? Keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký. Keď vošli do hrobu, napravo uvideli sedieť mládenca oblečeného v bielom rúchu a preľakli sa. On im však povedal: Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, toho ukrižovaného? Nie je tu, vstal. Hľa, miesto, kde ho položili. Ale choďte, povedzte jeho učeníkom, aj Petrovi, že ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal. Ženy vybehli a utiekli od hrobu. Zmocnila sa ich triaška a úžas. Nikomu nič nepovedali, lebo sa báli.
Preklad Jeruzalemská biblia: MkEv 16:1-8 Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli pomazať telo. V prvý deň týždňa skoro ráno po východe slnka, prišli k hrobu. Hovorili si medzi sebou: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký. Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka, oblečeného do bieleho rúcha, a stŕpli. On sa im prihovoril: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, toho ukrižovaného. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Pozrite, miesto, kde ho uložili. Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: ‚Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.‘“ Vyšli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a strach. Nepovedali nikomu nič, lebo sa báli.
Preklad Štefana Porúbčana: MkEv 16:1-8 Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária, matka Jakubova, i Salome nakúpili voňaviek a vybrali sa, aby ho pomazali. A prvý deň týždňa, včas ráno, keď už slnko vyšlo, išli ku hrobu. I hovorili si navzájom: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ Ale keď pohliadli, uvideli že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký. Vošli do hrobu i zazreli sedieť sprava mladíka, oblečeného do bieleho rúcha, a naľakali sa. On im však povedal: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný? Vstal, niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho boli položili! Ale choďte, povedzte jeho učeníkom, najmä Petrovi: 'Predchádza vás do Galiley; tam ho uvidíte, ako vám hovoril'.“ I vyšli a utiekli od hrobu, lebo sa ich zmocnil strach a úžas. A nikomu nič nepovedali, lebo sa báli.
Preklad Bohuslava Košu: MkEv 16:1-8 Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária, matka Jakubova, i Salome nakúpili voňavín, aby prišli a pomazali ho. A veľmi včas ráno v prvý deň týždňa prichádzajú ku hrobke, keď už slnko vyšlo. I hovorili si navzájom: „Kto nám odvalí kameň odo dverí hrobky?“ A keď pohliadli, videli, že kameň je odvalený. Bol totiž veľmi veľký. I vošli do hrobky a uzreli sedieť na pravej strane mládenca, oblečeného do bieleho rúcha, a predesili sa. On im však hovorí: „Nedeste sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal, niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho boli položili! Ale choďte, povedzte jeho učeníkom aj Petrovi: Predchádza vás do Galiley; tam ho uvidíte, ako hovoril.“ I vyšli a utiekli od hrobky, lebo sa ich zmocnilo rozochvenie a úžas. A nikomu nič nepovedali, lebo sa báli.
Preklad Miloša Pavlíka: MkEv 16:1-8 A keď prešla sobota, nakúpili Mária z Magdaly, a Mária, mať Jakuba, a Salómé voňavín, aby ho príduc mohli pomazať. I prichodia veľmi včas ráno prvého dňa po sobote ku hrobke, keď slnko vzišlo. A vraveli k sebe navzájom: Kto nám odvalí ten kameň z dverí hrobky? A pozrúc hore, pozorujú, že kameň je odvalený; lebo bol nesmierne veľký. A vstúpiac do hrobky, uvideli vpravo sedieť mladíka, oblečeného v biele rúcho, i zmeraveli od úžasu a ľaku; no on im vraví: Neľakajte sa; hľadáte Ježiša, Nazaretčana, ukrižovaného. Bol vzkriesený, tu nie je. Hľa, miesto, kam ho položili. Ale choďte, povedzte jeho učeníkom, aj Petrovi: Predchodí vás do Galiley, tam ho uvidíte podľa toho, ako vám povedal. I vyšli a zutekali od hrobky; a pojímala ich triaška a úžas; a nikomu nič nepovedali, lebo sa báli.
Preklad Nádej pre každého: MkEv 16:1-8 Jakubova matka Mária a Salome nakúpili voňavé masti, aby nimi podľa židovskej obyčaje natreli Ježišovo telo. Zavčasu ráno v prvý deň týždňa, len čo vyšlo slnko, pobrali sa k hrobu. Idúcky sa zhovárali o tom, kto im odvalí kameň, ktorým je vchod zatarasený. Keď ta došli, pozreli na hrob a zistili, že obrovský kameň tam nie je. Vstúpili do hrobky a na pravej strane videli sedieť mladého muža v bielom odeve. Náramne sa preľakli. „Nebojte sa!“ upokojoval ich. „Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorého ukrižovali? Nie je tu, vstal z mŕtvych! Pozrite sa na miesto, kde ho položili: je prázdne. Choďte a oznámte jeho učeníkom, najmä Petrovi: Ježiš ide pred vami do Galiley. Stretnete sa tam s ním, tak ako vám to oznámil pred svojou smrťou.“ Ženy vybehli z hrobky a celé predesené utekali preč. Triasli sa od hrôzy a nikomu nič nepovedali, lebo sa báli.
Takýto záver majú významné relevantné rukopisy B (Vatikánsky kódex) a א (Sinajský kódex) a dosvedčuje to aj Eusébios z Cézareje (263 – 339 n. l.) vo svojej odpovedi Marinovi:
Evanjelium – Problémy a riešenia Marinovi:1 Skutočným jadrom veci je perikopa, ktorá to hovorí. Ten, kto atetizuje tú perikopu (označí ju za falošnú), by povedal, že sa nenachádza vo všetkých kópiách Evanjelia podľa Marka: presné kópie končia svoj text Markovej správy slovami mládenca, ktorého ženy videli a ktorý im povedal: „Nebojte sa, hľadáte Ježiša Nazaretského, atď.“, načo dodáva: „A keď to počuli, utiekli a nikomu nič nepovedali, lebo sa báli.“ Tu sa text končí takmer vo všetkých odpisoch Evanjelia podľa Marka. To, čo občas nasleduje v niektorých odpisoch, nie vo všetkých, by bolo cudzie, najmä ak by obsahovalo niečo, čo je v rozpore s dôkazmi ostatných evanjelistov. Potom by teda bola odpoveď jednej osoby: odmietnuť ju, pričom by sa otázka úplne vylúčila ako nadbytočná.
Verzia 2 – krátka verzia: Ide o rozšírenie verzie 1 o dve vety, ktoré sa vyskytuje len v nerelevantných rukopisoch. V niektorých slovenských prekladoch sa vyskytuje ako alternatívny koniec uvádzaný spoločne s verziou 3, alebo len v poznámke.
Ekumenický preklad: – Udáva tento Kratší záver po Dlhšom závere
Kratší záver Všetko, čo im bolo prikázané, bezodkladne oznámili tým, čo boli s Petrom. Cez nich sám Ježiš vyslal od východu až na západ svätú a nehynúcu zvesť o večnej spáse. Amen.
Preklad Nového sveta: – Udáva tento Kratší záver za veršom MkEv 6:8 pred Dlhším záverom
Kratší záver Ale všetko, čo bolo prikázané, rozprávali stručne tým okolo Petra. Potom sám Ježiš ich prostredníctvom ďalej poslal od východu na západ sväté a neporušiteľné vyhlásenie večnej záchrany.
Preklad Jeruzalemská biblia: – Časť z poznámky e pred veršom MkEv 16:9
Namiesto bežného záveru jeden rukopis dáva kratší záver, ktorý nasleduje po verši 8: Stručne vyrozprávali Petrovým druhom, čo im bolo oznámené. Nakoniec Ježiš sám im dal niesť od východu až po západ sväté a neporušiteľné posolstvo večnej spásy.
Verzia 3 – dlhá verzia alebo Aristónov záver: Ide o najrozšírenejšiu verziu záveru Evanjelia podľa Marka. Končí sa 20. veršom 16. kapitoly. Táto verzia sa nazýva aj ako Aristónov záver, pretože arménsky rukopis Matenadaran 2374 k veršom MkEv 16:9-20 poznamenáva, že pochádzajú „od presbytera Aristóna“.
Ekumenický preklad: MkEv 16:9-20 Keď v prvý deň po sobote včasráno vstal, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem démonov. Ona to bežala oznámiť tým, čo bývali s ním, ktorí teraz trúchlili a plakali. Keď počuli, že žije a že ho videla, neverili tomu. Potom sa dvom z nich zjavil v inej podobe na ceste, keď išli na vidiek. Vrátili sa a oznámili to ostatným. Ani im neverili. Napokon sa zjavil Jedenástim, keď stolovali. Vyčítal im nevieru a tvrdosť srdca, pretože neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného. Povedal im: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému tvorstvu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený. Kto však neuverí, bude odsúdený. Tých, čo veria, budú sprevádzať tieto znamenia: V mojom mene budú vyháňať démonov a hovoriť novými jazykmi. Budú brať do rúk hadov, a keď aj niečo smrtonosné vypijú, neublíži im to. Na chorých budú klásť ruky a oni ozdravejú.“ Keď im to Pán Ježiš povedal, bol vzatý do neba a zasadol po Božej pravici. Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slovo potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali.
Katolícky preklad: MkEv 16:9-20 Keď ráno v prvý deň týždňa vstal z mŕtvych, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem zlých duchov. Ona išla a zvestovala to tým, čo s ním bývali a teraz boli smutní a plakali. Ale oni, keď počuli, že žije a že ho videla, neverili. Potom sa v inej podobe zjavil dvom z nich na ceste, keď išli na vidiek. Aj oni to išli zvestovať ostatným, ale ani im neuverili. Napokon sa zjavil samým Jedenástim, keď sedeli pri stole, a vyčítal im neveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného. A povedal im: "Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený. A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, hady budú brať do rúk a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú." Keď im to Pán Ježiš povedal, vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha. Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali.
Evanjelický preklad: MkEv 16:9-20 A keď (Ježiš) vstal na úsvite v prvý deň po sobote, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem démonov. Ona šla a zvestovala to tým, čo bývali s Ním a teraz žalostili a plakali. Tí však, keď počuli, že žije a že Ho videla, neverili. Potom zjavil sa v inej podobe dvom z nich na prechádzke, keď išli do poľa. Aj títo šli oznámiť to ostatným; ale ani im neuverili. Konečne ukázal sa jedenástim, keď sedeli za stolom, a karhal ich nedôveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo Ho videli vzkrieseného. Potom im povedal: Choďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený, ale kto neuverí, bude odsúdený. A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať démonov, novými jazykmi budú hovoriť, hady budú brať, a keby vypili niečo smrtonosné, neuškodí im; na chorých budú klásť ruky a tí budú zdraví. Keď im to Pán Ježiš dopovedal, bol vzatý do neba a posadil sa po pravici Božej. Oni však vyšli a kázali všade, a Pán im pomáhal a potvrdzoval slová znameniami, ktoré ich sprevádzali. Amen.
Preklad Jozefa Roháčka: MkEv 16:9-20 A keď vstal z mŕtvych v nedeľu skoro ráno, ukázal sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej bol vyhnal sedem démonov. Tá išla a zvestovala to tým, ktorí bývali s ním, žalostiacim a plačúcim. Ale oni, keď počuli, že žije, a že ho videla, neverili. Potom z nich dvom, kráčajúcim cestou, zjavil sa v inej podobe, idúcim na vidiek. Aj tí odišli a zvestovali to ostatným, ale ani tým neverili. Naposledy sa ukázal tým jedonástim, keď sedeli za stolom, a karhal ich neveru a tvrdosť ich srdca, že neuverili tým, ktorí ho videli vstalého z mŕtvych. A povedal im: Iďte po celom svete a kážte evanjelium každému stvoreniu! Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený; a kto neuverí, bude odsúdený. A uverivších budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať démonov, budú hovoriť novými jazyky, hadov budú brať, a keby vypili niečo smrťonosné, neuškodí im; na chorých budú vzkladať ruky, a budú sa mať dobre. A tak Pán Ježiš, keď dohovoril s nimi, vzatý bol hore do neba, a sadol si po pravici Božej. A oni vyšli a kázali všade a Pán spoluúčinkoval a potvrdzoval slovo tým, že ho sprevádzaly divy. Ameň.
Pravoslávny preklad: MkEv 16:9-20 Keď (Isus) včas ráno v prvý deň týždňa vstal z mŕtvych, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem zlých duchov. Ona išla a zvestovala to tým, čo s Ním bývali a (teraz) boli smutní a plakali. Ale oni, keď počuli, že žije a že Ho videla, neuverili. Potom v inej podobe zjavil sa dvom z nich na ceste, keď išli na vidiek. Aj oni to išli zvestovať ostatným, ale ani im neuverili. Napokon zjavil sa Jedenástim, keď sedeli pri stole, a vyčítal im neveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo Ho videli vzkrieseného. A povedal im: Choďte do celého sveta a zvestujte Evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený. Tých však, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, hady budú brať do rúk a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú klásť ruky a oni budú uzdravení. Keď im to Pán dopovedal, vzniesol sa na nebo a zasadol po pravici Boha. A oni išli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali.
Preklad Nového sveta: MkEv 16:9-20 Keď vstal zavčasu v prvý deň týždňa, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej vyhnal sedem démonov. Šla a podala správu tým, čo s ňou bývali, lebo smútili a plakali. Ale neuverili, keď počuli, že ožil a že ho videla. Navyše sa potom zjavil v inej podobe dvom z nich po ceste, keď išli na vidiek. Vrátili sa a podali správu ostatným. Ani tým neuverili. Ale neskôr sa zjavil samotným jedenástim, keď spočívali pri stole, vyčítal im nedostatok viery a tvrdosť srdca, lebo neuverili tým, čo ho zbadali teraz zobudeného z mŕtvych. Povedal im: „Choďte do celého sveta a zvestujte dobré posolstvo celému stvoreniu. Kto verí a je pokrstený, bude zachránený, ale kto neverí, bude odsúdený. Okrem toho budú veriacich sprevádzať tieto znamenia: Používaním môjho mena budú vyháňať démonov, hovoriť jazykmi, svojimi rukami zbierať hady a ak vypijú niečo smrteľné, vôbec im to neuškodí. Budú klásť ruky na chorých a tí sa uzdravia.“ Keď potom dohovoril Pán Ježiš, bol vzatý do neba a posadil sa po Božej pravici. Vyšli preto a zvestovali všade, zatiaľ čo Pán s nimi spolupracoval a podporoval posolstvo sprievodnými znameniami.
Preklad Kresťanského spoločenstva Milosť: MkEv 16:9-20 Keď ráno v prvý deň týždňa vstal, ukázal sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej predtým vyhnal sedem démonov. Ona išla a zvestovala to tým, ktorí bývali s ním a teraz smútili a plakali. Tí však, keď počuli, že žije a že ho videla, neverili. Potom sa v inej podobe ukázal dvom z nich na ceste, keď išli na vidiek. Aj oni išli a zvestovali to ostatným. No ani tým neuverili. Nakoniec sa zjavil Jedenástim, keď boli pri stole, a pokarhal ich nevieru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, ktorí ho videli vzkrieseného. Povedal im: Choďte do celého sveta a kážte evanjelium každému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude zachránený. Kto však neuverí, bude odsúdený. Tých, ktorí uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: V mojom mene budú vyháňať démonov, budú hovoriť novými jazykmi, budú brať hady do rúk, a keby vypili niečo smrtonosné, neublíži im to. Na chorých budú klásť ruky a tí budú uzdravení.“ Potom, ako im to Pán povedal, bol vzatý do neba a posadil sa po Božej pravici. Oni vyšli a kázali všade. Pán pracoval spolu s nimi a potvrdzoval slovo znameniami, ktoré nasledovali. Amen.
Preklad Jeruzalemská biblia: MkEv 16:9-20 Po svojom zmŕtvychvstaní v prvý deň týždňa sa zjavil Márii Magdaléne, z ktorej vyhnal sedem zlých duchov. Ona išla a oznámila to tým, čo s ním bývali a teraz boli smutní a plakali. Ale oni, keď počuli, že žije a že ho videla, neverili. Potom sa v inej podobe zjavil dvom z nich na ceste, keď išli na vidiek. Aj oni to povedali ostatným, ale ani im neverili. Napokon sa zjavil samým Jedenástim, keď sedeli pri stole, a vyčítal im neveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného. A povedal im: "Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený, ale kto neuverí, bude odsúdený. Tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, hady budú brať do rúk a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky, a tí ozdravejú." Keď im to Pán Ježiš porozprával, bol vzatý do neba a zasadol po pravici Boha. Oni sa rozišli a všade kázali. Pán účinkoval s nimi a ich ohlasovanie potvrdzoval znameniami, ktoré ho sprevádzali.
Preklad Štefana Porúbčana: MkEv 16:9-20 Po zmŕtvychvstaní, ráno prvého dňa v týždni, ukázal sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej bol vyhnal sedem zlých duchov. Ona išla a oznámila to jeho smútiacim a plačúcim spoločníkom. Tí však neuverili, keď počuli, že žije a že ho videla. Potom sa v inej podobe zjavil dvom z nich na ceste, keď odchádzali na vidiek. Tí sa vrátili a zvestovali to ostatným, ale ani tým neuverili. Konečne sa zjavil jedenástim, keď boli za stolom, a vyčítal im ich neveru a tvrdosť srdca, lebo neuverili tým, čo ho videli po jeho zmŕtvychvstaní. I povedal im: „Choďte do celého sveta a hlásajte (moje) Posolstvo všetkému stvoreniu! Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený. A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: V mene mojom budú vyháňať zlých duchov, novými jazykmi budú hovoriť, hady budú brať (do rúk), a ak niečo smrtonosného vypijú, neuškodí im. Na chorých budú ruky vkladať, a ozdravejú." Keď teda Pán Ježiš dokončil svoje reči, bol vzatý do neba a zasadol na pravici Božej. Oni (apoštoli) sa zas pobrali a dali sa všade hlásať, a Pán im pomáhal a potvrdzoval ich hlásanie znameniami, ktoré ho sprevádzali.
Preklad Bohuslava Košu: MkEv 16:9-20 Keď však vstal všas ráno v prvý deň týždňa, ukázal sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej bol vyhnal sedem démonov. Ona išla a zvestovala to tým, čo s ním bývali a (teraz) žalostili a plakali. Tí však, keď počuli, že žije a že ho videla, neuverili. Potom sa zjavil v inej podobe dvom z nich na ceste, keď išli na vidiek. Tí sa vrátili s zvestovali to ostatným, ale ani tým neuverili. Napokon zjavil sa jedenástim, keď boli za stolom, a vyčítal im ich neveru a tvrdosť srdca, lebo neuverili tým, čo ho videli zmŕtvychvstalého. I povedal im: „Iďte do celého sveta a kážte radostnú zvesť všetkému stvoreniu! Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený; ale kto neuverí, bude zatratený. Tých však, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať démonov, novými jazykmi budú hovoriť, hady budú brať, a ak vypijú niečo smrtonostného, neuškodí im. Na nemocných budú klásť ruky, a tí budú uzdravení.“ Keď im Pán Ježiš dohovoril, vzatý bol do neba a posadil sa po pravici Božej. Oni však vyšli a kázali všade, a Pán im pomáhal a potvrdzoval slovo znameniami, ktoré ho spravádzali.
Preklad Miloša Pavlíka: MkEv 16:9-20 Nuž, vstanúc včasráno prvého dňa po sobote, objavil sa najprv Márii z Magdaly, z ktorej bol vyhnal sedem démonov. Tá sa pobrala a dala vedieť tým, ktorí s ním bývali, žalostiacim a plačúcim. A tí, počujúc, že žije a bol od nej spozorovaný, neverili. A po týchto veciach bol v inej povahe zjavený dvom z nich na ceste, keď sa poberali na vidiek, a tí odišli a dali vedieť ostatným; ani tým neuverili. Potom bol zjavený tým jedenástim, keď ležali pri stole, a pokarhal ich neveru a tvrdosť srdca, pretože neuverili tým, ktorí ho vzkrieseného spozorovali. A povedal im: Poberte sa do všetkého sveta a vyhláste všetkému stvorenstvu blahú zvesť. Kto uverí a bude pokrstený, bude zachránený, a kto bude neveriaci, bude odsúdený. A tých, ktorí uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: budú v mojom mene vyháňať démonov, budú hovoriť novými jazykmi, budú uchopovať hady, a ak čo smrtiaceho vypijú, nijako im to neuškodí, na chorľavých budú prikladať ruky a budú sa mať dobre. Tak teda bol Pán potom, čo k nim prehovoril, vzatý hore do neba a usadol po Božej pravici; a oni vyšli a všade kázali a Pán spolupôsobil a potvrdzoval slovo znameniami, ktoré ho sprevádzali.
Preklad Nádej pre každého: MkEv 16:9-20 Ježiš Kristus vstal z mŕtvych v nedeľu zavčasu ráno. Najprv sa ukázal Márii Magdaléne, žene, z ktorej kedysi vyhnal sedem démonov. Tá bežala k Ježišovým učeníkom, ktorých našla plačúcich a zúfalých, a oznámila im: Ježiš žije! Videla som ho!" Ale neuverili jej. Potom sa ukázal dvom učeníkom, ktorí šli z Jeruzalema na vidiek. Keď ho poznali, vrátili sa oznámiť to ostatným, ale ani im nikto neveril. Neskôr sa ukázal svojim jedenástim učeníkom, práve keď jedli. Karhal ich pre nevieru i preto, že tak zanovito odmietali uveriť, že je živý. Potom ich poveril úlohou: Choďte do celého sveta a všetkým ľuďom oznamujte radostnú správu: kto uverí vo mňa a dá sa pokrstiť, bude zachránený. Ale toho, kto odmietne veriť, Boh odsúdi. Tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: Budú v mojom mene vyháňať démonov a hovoriť novými jazykmi. Budú brať do rúk hady, ktoré im neublížia, a jedovatý nápoj im neuškodí. Na chorých budú vkladať ruky a uzdravia ich." Po týchto slovách bol Pán Ježiš vzatý do neba a zaujal svoje miesto po Božej pravici. Jeho učeníci sa rozišli do sveta a všade zvestovali radostnú správu o Kristovi. A Pán bol s nimi a ich slová potvrdzoval zázračnými činmi.
Takýto záver majú významné relevantné rukopisy A (Alexandrijský kódex), C (Efraimov prepísaný kódex) a Dea (Bezov kódex). Túto verziu dosvedčuje tiež Tatianos z Asýrie (120 – 173 n. l.) a Irenej z Lyonu (130 – 202 n. l.).
Verzia 4 – najdlhšia verzia alebo Freerovo logion: Vo verzii 3 jeden významný relevantný rukopis W (Washingtonský kódex) vkladá za verš MkEv 16:14 tzv. Freerovo logion, ktorý predpokladá dlhší záver, ktorý predpokladá dlhší záver dopĺňajúci a vysvetľujúci strach a bojazlivosť apoštolov. Túto verziu spomína tiež už Hieronym zo Stridonu (347 – 420 n. l.). V slovenských prekladoch ho možno nájsť len v poznámkach.
Preklad Jeruzalemská biblia: – Časť z poznámky e pred veršom MkEv 16:9
Napokon jeden z rukopisov, ktoré dávajú dlhší záver, vsúva medzi verš 14 a verš 15 nasledujúci úsek: A tí uvádzali na svoju obranu: „Toto storočie neprávosti a neviery je pod nadvládou satana, ktorý nepripustí, aby to, čo je pod jarmom nečistých duchov, chápalo Božiu pravdu a moc; už teraz teda zjav svoju spravodlivosť.“ Toto hovorili Kristovi a Kristus im odpovedal: „Množstvo rokov satanovej moci sa naplnilo; no iné strašné veci sú blízko. A ja som bol vydaný na smrť pre tých, čo zhrešili, aby sa obrátili k pravde a aby už nehrešili, nech zdedia slávu duchovnej a neporušiteľnej spravodlivosti, ktorá je v nebi...
