Kritérium apoštolstva

Ideálnym zdrojom pre písomný materiál, ktorý by slúžil ako kánon Nového Písma, by bol od samotného Ježiša Krista. Avšak vzhľadom na absenciu akéhokoľvek písomného materiálu, ktorý by zanechal, ostáva len očité svedectvo jeho učeníkov, tzv. kritérium apoštolstva. Takéto očité svedectvo by tak malo byť písomne zachytené v najlepšom prípade priamo Kristovými učeníkmi, alternatívne aj ich spolupracovníkmi prípadne priamymi nasledovateľmi, ktorí by toto ich svedectvo zapísali.

Iba očití svedkovia nám totiž môžu priblížiť pravé učenie Ježiša Krista. Každou ďalšou generáciou dochádza k skresľovaniu informácii a subjektívnym interpretáciám. Už na prelome 1. a 2. stor. n. l. dochádzalo k rôznym interpretáciám jeho učenia.

Napríklad Klement z Ríma (35 – 99 n. l.), ktorý podľa niektorých osobne poznal aj apoštolov, vo svojom liste Korinťanom už spomína smrť apoštolov a aj to, že je napísaný už v druhej poapoštolskej generácii. Nezachytáva tak očité svedectvo, ale dáva svojim čitateľom už svoju optiku na učenie apoštolov, a teda nemôže spĺňať kritérium apoštolstva.

1 Klem 5:3-7 Pripomeňme si dobrých apoštolov. Pre hnev Peter podstúpil nie jednu či dve ale nespočetne útrap a mučeníckou cestou došiel až na miesto slávy. Pavol prenasledovaný hnevom a žiarlivosťou ukázal, že si zaslúžil víťaznú odmenu za trpezlivosť. Sedemkrát bol v putách, bol vyháňaný, kameňovaný, hlásal Božie slovo na východe i západe. Za svoju vieru zožal preto veľkú slávu. Po celom svete hlásal spravodlivosť a dostal sa až k hraniciam západu. Pred vladármi vydal svoje svedectvo a keď odišiel z tohto sveta, odobral sa na sväté miesto dajúc príklad veľmi veľkej trpezlivosti.

1 Klem 44:3 O tých, ktorí boli ustanovení od apoštolov a o ďalších, ktorí boli s vedomím cirkvi od nástupcov apoštolov ustanovení a ktorí slúžia Kristovmu stádu radi, pokorne, neohrozene a nie remeselne a ktorým všetci po dlhú dobu dávajú najlepšie vysvedčenie, súdime, že sú nespravodlivo zbavovaní úradu.

Podobne tak autor listu Diognetovi síce nepíše o smrti apoštolov, avšak sám seba považuje za žiaka apoštolov a píše, že odovzdáva posolstvo apoštolov. Avšak list píše sám za seba, svojou optikou na učenia apoštolov, a teda nespĺňa kritérium apoštolstva.

Diog 11:1 Nehovorím o ničom cudzom, ani sa nesnažím slepo prehovárať. Ako žiak apoštolov som učiteľom pohanov. To, čo mi bolo zverené, to odovzdávam tým, ktorí chcú byť učeníkmi pravdy.

Navyše už samotní kresťanskí pisatelia z obdobia apoštolských otcov, t. j. z obdobia bezprostredne po apoštolskej dobe, sa nepovažovali za roveň autorite apoštolov, ale sami sa odvolávajú na iné spisy ako na „norma normans“. Preto ich spisy a spisy ďalších generácií po nich, nemôžu byť „norma normans“.

Napríklad Klement z Ríma (35 n. l. – 99 n. l.) sa vo svojom liste Korinťanom priamo odvoláva na Pavlove spisy ako „norma normans“.

1 Klem 47:1-3 Čítajte list blaženého apoštola Pavla. Čo vám napísal hneď na začiatku svojho evanjelia? Naozaj z vnuknutia Svätého Ducha napísal vám list o sebe, Kéfovi a Apollovi. Už vtedy ste mali sklon k roztržkám.

Ale aj autor jeho údajného druhého listu.

2 Klem 14:2 Nedomnievam sa, že neviete, že živá cirkev je Kristovým telom. Písmo totiž hovorí: „Urobil Boh človeka, muža a ženu“. Mužom je Kristus, ženou cirkev. Čo Písmo a apoštoli nazývajú cirkvou, to nie je len tá cirkev, ktorá je teraz, ale tá, ktorá je od prvopočiatku. Vtedy to bola cirkev duchovná rovnako ako náš Ježiš, ktorý, aby nás spasil, sa v posledných dňoch zjavil v tele.

Alebo Ignác z Antiochie (okolo 50 – 108 n. l.) vo svojich listoch sám píše, že neprikazuje ako Peter a Pavol, čím dáva jasne najavo, že ich autorita je vyššia ako jeho.

IgRim 4:1-3 Píšem všetkým cirkvám a všetkým pripomínam, že rád, ak mi v tom nezabránite, zomriem za Boha. Prosím vás, nepreukazujte mi nevhodnú dobrotivosť. Nechajte ma, aby som sa stal korisťou zveri, ktorá mi umožní dosiahnuť Boha. Som Božím obilím a zubami zvierat som rozomieľaný a stanem sa čistým Kristovým chlebom. Skôr zver dráždite, aby sa mi stala hrobom a nič z môjho tela nenechala, aby som, až umriem, nebol pre niekoho ťažkým. Keď svet neuzrie moje telo, vtedy budem skutočným Kristovým žiakom. Vrúcne proste Krista, aby zuby zvierat zo mňa pripravili Božiu obeť. Neprikazujem vám to ako Peter a Pavol. Oni sú apoštoli, ja odsúdenec. Oni slobodní, ja až doteraz len služobník. Ak však budem trpieť, stanem sa prepustencom Ježiša Krista.V ňom vstanem z mŕtvych ako slobodný.Teraz sa v putách učím po ničom inom netúžiť.

Podobne tak Polykarpos zo Smyrny (69 – 155 n. l.) vo svojom liste Filipanom ešte priamejšie píše, že ani on, ani niekto iný nemu podobný, sa nemôže vyrovnať Pavlovi a jeho učeniu s istotou slova pravdy.

Poly 3:2 Ani ja, ani iný mne podobný, sa nemôže vyrovnať múdrosťou blaženému a slávnemu Pavlovi, ktorý bol u vás osobne a učil vtedy ľudí svedomito a s istotou slovu pravdy. A keď odišiel, napísal vám listy, do ktorých keby ste sa pohrúžili, mohli by ste ďalej budovať na viere vám danej.